Vedci našli odpoveď na otázku, ktorá ich trápila už 200 rokov: Čomu vďačíme za dnešnú biodiverzitu Zeme?
Oblasti pri rovníku sú bohatšie na život, ako tie pri polárnych oblastiach. Nová štúdia dokazuje, že to nebolo vždy tak
Už približne 200 rokov majú vedci na stole otázku, ktorú sa až doteraz nepodarilo zodpovedať: Prečo je biodiverzita, teda počet rozličných živočíšnych druhov, najväčšia pri rovníku a postupne klesá, keď sa presúvame k polárnym oblastiam? V rámci novej štúdie vedci ponúkajú odpoveď, ktorá nám pomáha pochopiť, ako sa biodiverzita vyvíja počas dlhého časového obdobia.
Výskumníci z University of Oxford zároveň naznačujú, ako by mohli klimatické zmeny spôsobené globálnym otepľovaním, ovplyvniť biodiverzitu našej planéty. Ako sa biodiverzita našej planéty vyvíjala vedci skúmali analýzou dierkavcov, mikroskopických organizmov, ktoré sa považujú za planktón.
„Pomerne dlhú dobu bolo známe, že sa pestrosť života, či už živočíšneho, rastlinného alebo mikroskopického, mení v závislosti na zemepisnej šírke, pričom najväčšiu pestrosť života môžeme pozorovať v oblasti rovníka. Do dnes sme ale pracovali s obmedzenými fosílnymi dátami, čo nám bránilo pochopiť, čo sa v tomto prípade deje,“ píšu autori.
V rámci novej štúdie vedci pracovali s dátami, ktoré pokrývajú posledných 40-miliónov rokov evolúcie života. Zamerali sa na vzťah medzi počtom živočíšnych druhov v určitom čase a na určitom území a následne skúmali, ako by mohli rôzne faktory, napríklad teplota hladiny morí či ich slanosť, ovplyvniť množstvo živočíšnych druhov.
Zmena nastala milióny rokov dozadu
Vplyv zemepisnej šírky na biodiverzitu sa začal objavovať pred 34-miliónmi rokov, keď planéta prechádzala z teplejšieho na chladnejšie podnebie. Spočiatku ale nešlo o tak výrazné zmeny, aké môžeme pozorovať dnes. Tento gradient začal byť výraznejší pred 15 až 10-miliónmi rokov. Výskumníci si všimli, že teploty na hladine morí mali výrazný vplyv na počet živočíšnych druhov žijúcich v určitej oblasti. Biodiverzitu zároveň ovplyvňoval teplotný prechod medzi teplejšou zmiešanou vodou na hladine oceánov a chladnejšou vodou vo väčších hĺbkach.
Výsledky štúdie poukazujú na to, že bohatosť biodiverzity výrazne ovplyvňujú teploty v rôznych zemepisných šírkach. Posledných 15-miliónov rokov sa začali teploty v rôznych zemepisných šírkach výraznejšie odlišovať, čo ovplyvnilo aj život v týchto oblastiach.
Neprehliadnite
Teplejšia voda v rovníkových oblastiach dokázala poskytnúť vhodné životné prostredie pre väčšie množstvo živočíšnych druhov. Dnes sú tropické oblasti priaznivejšie pre rôzne živočíšne druhy oproti dávnej minulosti. Počas období eocénu alebo miocénu sa teplota v oceánoch v súvislosti s hĺbkou až tak nemenila ako dnes.
Vedci zároveň naznačujú, že dávno mohlo aj vo väčších zemepisných šírkach existovať viac živočíšnych druhov. Keď sa ale oceán začal ochladzovať, mnoho z nich vymrelo.
„Ak dokážeme prísť na to, ako sa biodiverzita Zeme vyvíjala od dávnej histórie až po dnešok, získame informácie, ktoré nám pomôžu pochopiť ako sa biodiverzita vyvíja na geologickej časovej osi,“ tvrdí vedúca štúdie, doktorka Erin Saupe.
Pochopením evolúcie biodierzity môžu vedci do budúcna lepšie predpovedať, ako globálne otepľovanie ovplyvní vodné druhy, napríklad planktón, ktorý je základom pre morské potravinové reťazce.
Komentáre