SpravodajstvoVeda a výskum

Biodiverzita planéty úzko závisí od teplôt: Štúdia dôležitého historického obdobia naznačuje, ako tento proces funguje

Vedci z technologického inštitútu MIT našli stopy kolísania klimatických podmienok ktoré vplývali na prvý život planéty.

Teplota planéty je priamo previazaná s diverzitou života na nej. Počas obdobia paleozoika – približne pred 510 až 440-miliónmi rokov nastal zlom, kedy začali nad mikroskopickými organizmami prevládať zvieratá, vysvetľujú vedci z technologického inštitútu MIT.

Vo svojej novej práci sa rozhodli vedci preskúmať časovú os evolúcie Zeme, pričom sa zamerali hlavne na to, ako sa postupom času menili teploty v období ranného paleozoika. Podarilo sa im nájsť výrazné stúpania a klesania teplôt pričom uvádzajú, že teplejšie podmienky viac sadli mikroskopickému životu, zatiaľ čo chladnejšie teploty umožnili vývoj viacerých druhov zvierat.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Časovú os teplôt ranného paleozoika sa podarilo rekonštruovať na základe pomerne bežného druhu vápenca, ktorý vzniká na dne morí a oceánov. Ten vzniká z depozitov bohatých na uhlík.

„V rámci našej štúdie sa nám podarilo dokázať, že aj z určitého druhu vápenca dokážeme vyčítať klimatické podmienky planéty. To nám otvára úplne nové dvere do histórie Zeme, obzvlášť do obdobia z ktorého nemáme k dispozícii žiadne fosílie. Vedci preto nedokázali odhadnúť, aké podmienky v tej dobe prevládali na Zemi,“ vyjadril sa vedúci štúdie, Sam Goldberg.

Nový spôsob študovania podnebia

Dodáva, že v histórii Zeme existuje približne 4-milárd rokov veľké okno, z ktorého neexistujú žiadne fosílie. Spravidla vedci určujú dávne klimatické podmienky na základe fosílií, presnejšie organizmov s ulitami. Keď sa zmenia podmienky, môže sa zmeniť aj zloženie ulity, hlavne množstvá dvoch izotopov kyslíku-16 a kyslíku-18.

„Ak sa uhlík zráža pri 4 stupňoch Celzia, v ulite sa vytvorí viac kyslíku-18 pri rovnakých podmienkach, oproti tomu, ak by sa uhlík zrážal pri teplote 30 stupňov Celzia,“ vysvetľuje Goldberg.

Teda pri nižších teplotách vedci môžu nájsť väčšie množstvo kyslíku-18 oproti kyslíku-16. Rovnaký proces prebieha aj v študovanom type vápenca, no predpokladalo sa, že v tomto prípade bude proces o niečo citlivejší na chemické zmeny. Vedci sa však o to pokúsil a vyskúšali to na dvoch vzorkách z ranného paleozoika.

„Zistili sme, že ku koncu obdobia Kambria a začiatku Ordoviku boli teploty väčšie. Na pomedzí týchto období sa zároveň darilo mikroskopickým formám života, ktoré dosiahli svoj vrchol,“ tvrdí Goldberg.

Ochladenie prišlo uprostred až ku koncu obdobia Ordovik, kedy vedci objavili viac živočíšnych fosílií.

„Potom sa ochladilo a obdobie prechádzalo do stredného až neskorého Ordoviku, kde vidíme hojné fosílie zvierat,“ doplňuje Goldberg.

Autori tvrdia, že ich štúdia je najpresnejšou izotopickou štúdiou, ktorá hľadá odpoveď na otázku, či prvé zvieratá zažili vysoké prvotné teploty na Zemi. Hoci ich štúdia neprináša definitívnu odpoveď, vo svojom výskume pokračujú aj naďalej.

V ďalších krokoch využijú podobnú metódu na hlbšie preskúmanie obdobia, ktoré považujú za mimoriadne dôležité. Chcú analyzovať vápence datujúce sa ešte pred prvé zvieratá. Na základe toho priniesť lepší obraz o tom, ako sa podmienky planéty menili.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close