Vedci identifikovali zlom, kedy prebehla najdrastickejšie transformácia v evolučnej histórii stavovcov
V evolúcii existuje niekoľko prelomových bodov, ktoré definovali všetok život, ktorý prišiel po nich.
Čeľusť je mimoriadne dôležitou časťou tela a to nielen pre človeka, ale aj pre takmer všetky stavovce, ktoré dnes na Zemi žijú. Zákony evolúcie ale jasne hovoria, že aj táto časť sa nemohla objaviť len tak a niekde v histórii sa musela vzniknúť po prvýkrát.
Portál Eurekalert (via Reuters.com) informuje o novom výskume hľadajúcom odpoveď na to, aký živočích sa môže pýšiť označením prvý čeľustnatec. Výskum vedcov dostal k štyrom mimoriadnym fosíliám rýb objavených v Číne. Tie sa datujú približne 439-miliónov rokov do minulosti. Predtým sa nenašlo veľa fosílií, ktoré by prezrádzali evolučnú históriu čeľustí, no ako tvrdí vedúci nového výskumu, nedávny objav „mení všetko, čo sme si o evolúcii čeľuste mysleli“.
Fosílie čeľustnatcov sa vo veľkej miere začali objavovať od skorého devónu, približne pred 419-miliardami rokov. V posledných rokoch však paleontológovia objavili aj o niečo staršie fosílie, ktoré sa datujú približne 425-miliónov rokov do minulosti. Stále však nezodpovedajú obdobiu, kedy by čeľuste mali vzniknúť. Nový výskum ale objavil niekoľko nových živočíšnych druhov, ktoré autori považujú za prvé čeľustnatce na Zemi. Ich evolúcia výrazným spôsobom ovplyvnila všetok život, ktorý prišiel potom.
„Prvé stavovce s čeľusťou predstavovali jeden z najdôležitejších míľnikov v evolúcii všetkých nasledujúcich organizmov. V rámci našej štúdie sme dospeli k mimoriadnemu objavu, ktorý bol výsledkom 20-ročnej práce,“ vysvetľujú autori štúdie.
Prvé čeľuste
Objavený nový druh nesie pomenovanie Xiushanosteus mirabilis a meral približne 3 cm. Radí sa do skupiny obrnených rýb, do ktorej sa neskôr radili aj oveľa väčšie organizmy. Predná polovica tela tejto ryby pozostávala z polkruhových kostených plátov a druhá polovica pripomínala tradičnú rybu. X. mirabilis sa vyznačoval aj silným chvostom. Tento druh žil pred približne 436-miliónmi rokov.
V rovnakej dobe žil aj predok moderných žralokov. Tento druh sa nazýva Shenacanthus vermiformis a na dĺžku meral približne rovnako ako X. mirabilis. Obe fosílie pochádzali z rovnakého náleziska Chongqing. Predok žraloka mal relatívne slabú bezzubú čeľusť, predpokladá sa teda, že sa živil drobnou a mäkkou korisťou.
Neprehliadnite
V čínskej provincii Guizhou vedci objavili aj ďalšieho predka žraloka menom Qianodus duplicis. Ten meral približne 15 cm a považuje sa za prvého stavovca, ktorý mal zuby.
Čeľusť je mimoriadne dôležitá evolučná výhoda, ktorá umožnila stavovcom stať sa aktívnymi predátormi. Vedci zároveň vysvetľujú, že hoci ide o dôležitú charakteristiku, išlo len o malú časť transformácie, ktorú v tom čase stavovce podstupovali. V rovnakom čase sa totiž menil aj tvar ich lebky, konštrukcia vnútorného ucha a hlava sa oddeľovala od ramennej časti. Čo sa orgánov týka, srdce sa posunulo kúsok ďalej od pečene a vyvinul sa žalúdok. Vedci toto evolučné obdobie označujú ako najdrastickejšiu transformáciu v evolučnej histórii stavovcov.
Komentáre