Hoci ho nemáme veľmi radi, tukové tkanivo je mimoriadne dôležitý a komplexný orgán. Pomáha telu ukladať energiu a okrem iného pomáha aj s produkciou hormónov. Tuk považujeme za dôležitý, no obezita telu nepomáha vôbec. V posledných rokoch sa stáva čoraz bežnejšou a prispieva aj k vyššiemu množstvu prípadov cukrovky typu 2 alebo srdcovocievnych ochorení.
Výskumníci sa už nejakú dobu pokúšajú zistiť, ako je tukové tkanivo štruktúrované. V rámci toho skúmajú aj zápalové reakcie, ktoré sa s obezitou spájajú. Výskumníci z University of Michigan v rámci novej štúdie hľadali prepojenie medzi hromadením sa tuku a jeho dopadom na naše zdravie. Vo svojej práci vedci odhalili doteraz nepoznané typy imunitných buniek a ich interakcie v tukovom tkanive.
Tukové tkanivo nemá jasne definované vrstvy. Bunky sú distribuované rovnomerne naprieč tkanivom bez jasne definovaných bunečných vrstiev. Pri obezite tukové bunky expandujú a to až do takej miery, že narazia na hranicu, ktorá spôsobuje bunečnú smrť a vedie k zápalu. Aby výskumníci lepšie pochopili imunitné bunky v rámci tukového tkaniva, vykonali praktický experiment, v rámci ktorého kŕmili myši počas 14 týždňov diétou bohatou na tuky.
Čo sa deje počas obezity?
Popri kŕmení vedci zbierali tukové tkanivo a následne použili rôzne analytické metódy, aby pochopili, čo sa deje. Tu odhalili pozoruhodný fakt o populácii takzvaných makrofágov, imunitných buniek, ktoré majú úlohu zbierať mŕtve bunky.
“Už od začiatku sme tušili, že makrofágy budú mať pravdepodobne viacero druhov. Prekvapilo nás však, že sa druhy od seba líšili a v odlišných časoch boli dominantné iné druhy,” tvrdia vedci.
Výskumníci druhy makrofágov označovali ako Mac1 až Mac5. Mac1 sa nachádzali v chudých a obéznych myšiach. Mac2 a Mac3 sa charakterizujú zápalovými génmi a objavili sa po ôsmich týždňoch kŕmenia myší. Po 14 týždňoch sa objavili Mac4 a Mac5. Vedcov prekvapilo, že tieto makrofágy mali málo protizápalových génov. V rovnakom čase sa znížila populácia makrofágov Mac2 a Mac3.
Hypotéza vedcov znie, že Mac4 a Mac5 sú makrofágy spojené s lipidmi. Zároveň môžu byť znakom tela vysporiadať sa s poškodzujúcou úrovňou zápalu. V nasledujúcich krokoch vedci hľadali špecifické štruktúry, ktoré sa spájajú s odolnosťou voči inzulínu. Keď sa tieto štruktúry objavia, trvá im dlho, než zase zmiznú. Keď sa objavia, indikuje to zároveň dysfunkciu tkaniva. Vedci existenciu týchto štruktúr potvrdili aj vizuálne. Zároveň si všimli, že v týchto štruktúrach sa vyskytujú makrofágy Mac4 a Mac5.
V ďalších krokoch plánujú vedci vyšetriť signálne procesy a proteíny, ktoré sa môžu spájať s vývojom týchto makrofágov a rôznych metabolických porúch.
