Cestovanie v čase je klasickým sci-fi námetom. Einsteinova teória relativity dokázala, že vplyvom rozdielov v plynutí času by sa astronaut teoreticky mohol dostať do budúcnosti, no vrátiť sa v čase do minulosti a zmeniť naše rozhodnutia nie je podľa teoretických fyzikov možné.
Výskumníci z University of Cambridge v rámci novej štúdie skúmali časť kvantovej fyziky, ktorú označujeme ako previazanie. Kvantové previazanie umožňuje časticiam, aby boli navzájom prepojené a ak sa jedna zmení, s ňou previazaná častica sa okamžite zmení tiež, a to bez ohľadu na vzdialenosť medzi nimi. Autori štúdie s pomocou tohto kvantového fenoménu skúmali, čo by sa mohlo stať, ak by človek dokázal cestovať v čase do minulosti.
Predstavte si gamblera, ktorý by sa dokázal vrátiť v čase a staviť si tak, aby mal garantovanú výhru. Znamenalo by to, že tento človek by dokázal retroaktívnou zmenou v minulosti zmeniť výsledok v súčasnosti.
“Predstavte si, že niekomu posielate darček, ktorý musíte poslať prvý deň, aby dorazil na ten tretí. Problém je, že zoznam prianí dostanete len na druhý deň. Ak rešpektujeme časovú postupnosť, je nemožné vedieť čo by si druhá osoba priala a nemôžete si byť istí, že jej pošlete vhodný darček. Predstavte si ale scenár, kedy by ste mohli zmeniť čo pošlete prvý deň s informáciou, ktorú ste získali druhý deň,” vysvetľuje David Arvidsson-Shukur, vedúci štúdie.
Zmena minulosti, ktorá ovplyvní súčasný výsledok
Arvidsson-Shukur vysvetľuje, že v rámci novej simulácie použili kvantové previazanie na to, aby demonštrovali, ako spätne zmeniť určité akcie tak, aby sme dosiahli požadovaný výsledok. Ak sú dve častice dostatočne blízko na to, aby mohli interagovať, môžu sa previazať a ostať prepojené aj keď sa rozdelia. Toto previazane je základom kvantových počítačov.
Autori štúdie navrhujú experiment, v rámci ktorého by vytvorili dve previazané častice. Jedna častica by sa použila na vykonanie experimentu. Všetky zmeny tejto častice by sa cez kvantové previazanie odzrkadlili aj na tej druhej. Vedci by následne s novou informáciou zmenili druhú časticu. Cez ňu by efektívne zmenili predchádzajúci stav prvej častice a tým zmenili aj výsledok experimentu.
“Tento efekt je pozoruhodný, no má 75% šancu neúspechu. Dobrou správou však je, že uvidíte, kedy sa vám to nepodarilo,” tvrdí Arvidsson-Shukur.
Aby vedci znížili šancu neúspechu, navrhujú vykonať experiment s množstvom previazaných fotónov. V tomto prípade niektoré budú niesť aktualizovanú informáciu. Podľa autorov je dobre, že tento experiment nefunguje stále. Ak by fungoval, potom by to znamenalo, že by naše najlepšie teórie jednoducho nefungovali.
“V rámci tohto experimentu neponúkame stroj času, namiesto toho sa ponárame do základov kvantovej mechaniky,” hovorí Arvidsson-Shukur.
Simulácia vedcov demonštrovala, že toto hypotetické cestovanie časom by mohlo pomôcť vyriešiť experimentálne problémy, ktoré sa štandardnými fyzikálnymi zákonmi vyriešiť nedajú.
