Držať si líniu nie je nič zlé, veď viaceré štúdie dokázali, že obmedzenie jedla môže viesť k lepšiemu a zdravšiemu životu, rovnako ako aj lepšiemu starnutiu. Na druhú stranu vieme, že niektorí ľudia pre úzky pás dokážu urobiť čokoľvek, a to od špeciálnej hladovky až po operáciu.
Do akých diaľok však musíme zájsť, aby sme v zrkadle videli našu vysnívanú postavu? Výskum vedcov z University of Michigan naznačuje, že možno nemusíme kráčať až tak ďaleko. Autori štúdie naznačujú, že len samotný pocit hladu môže stačiť na to, aby sme spomalili starnutie a žili o čosi zdravšie. Určite nie ste jediní, komu to môže znieť zvláštne, no predchádzajúce výskumy demonštrovali aj to, že len ochutnanie, alebo vôňa potravín môžu zvrátiť pozitívne účinky diéty na naše zdravie.
„V našej práci tvrdíme, že už len samotný pocit nedostatku potravy môže priniesť priaznivé účinky,“ tvrdí Scott Pletcher, jeden z autorov štúdie.
Zistenia štúdie sú rozhodne zaujímavé. Výskumníci ich podporujú praktickým experimentom v rámci ktorého vyvolali u múch pocit hladu niekoľkými spôsobmi. Prvým spôsobom bolo zmeniť množstvo BCAA aminokyselín v potrave, ktorú muchám podali. Neskôr im umožnili nakŕmiť sa do sýtosti na drožďovej alebo cukrovej potrave. Muchy s nízkym príjmom BCAA skonzumovali viac droždia ako cukru, než muchy s vysokým príjmom BCAA. Vedci konštatujú, že preferencia droždia naznačuje existenciu pocitu hladu založeného na potrebách. Kalórie v tomto prípade nehrajú úlohu, pretože muchy skonzumovali viac jedla a tým pádom viac kalórií. Keď muchy kŕmili potravou s nízkym obsahom BCAA, táto skupina žila výrazne dlhšie.
Hlad k zdravšiemu životu
V druhom teste vedci použili techniku, ktorá viedla k aktivácii neurónov spojených s hladom. Jednu skupinu múch vystavili červenému svetlu a táto skupina skonzumovala dvakrát viac potravy ako muchy, ktoré neboli vystavené svetlu. Prvá skupina taktiež žila podstatne dlhšie.
„Myslíme si, že sa nám podarilo v muchách vyvolať pocit neukojiteľného hladu. Tieto muchy žili dlhšie,“ vysvetlila Kristy Weaver, spoluautorka štúdie.
Autori štúdie dokázali vytvoriť mapu molekulárnej mechaniky hladu a zmien v epigenóme zapojených neurónov. Zistilo sa že neuróny reagujú na prítomnosť alebo absenciu špecifických aminokyselín v diéte. Tieto zmeny ovplyvňujú špecifickú expresiu génov v mozgu a tým ovplyvňujú ich správanie pri kŕmení, ako aj starnutie.
Čo sa týka nás ľudí, v tomto smere radia autori opatrnosť. Zatiaľ nie je úplne jasné či len pocit hladu môže ovplyvňovať naše zdravie a starnutie, no autori nenašli žiaden dôvod, prečo by objavené mechanizmy nemali fungovať aj pri iných živočíšnych druhoch. Ďalším zaujímavým prípadom je konzumácia jedla len pre príjemný pocit, čo robíme častokrát nielen my, ale aj muchy. Autori štúdie chcú v ďalšom výskume zistiť, ako môže tento mechanizmus vplývať na zdravie človeka.
