V bani Moab Khotsong našli vedci najstaršiu podzemnú vodu na planéte: Pomôže odhaliť záhady života na Zemi a mimo nej?

Podzemná voda v južnej časti energie slúži ako dôležitý zdroj energie pre mikroskopické organizmy.

Najstaršia podzemná voda pomôže odhaliť záhady života
Zdroj: University of Toronto (Oliver Warr)

Baňa Moab Khotsong sa nachádza v južnej časti Afriky a predstavuje jednu z najväčších zásob uránu na planéte. V tejto bani objavili vedci z University of Toronto podzemnú vodu starú približne 1.2-miliardy rokov a radí sa medzi najstaršie ložiská podzemnej vody. Jej objav vedcom pomáha pochopiť ako sa darí životu pod povrchom planéty, no mohol by pomôcť vysvetliť aj to, ako môže život existovať na iných planétach.

Vedci po prvýkrát v histórii získavajú prehľad o tom, ako sa energia uložená pod povrchom planéty uvoľňuje a postupom času sa šíri do zemskej kôry, informuje Eurekalert. Vedci objav opisujú ako „pandorinu skrinku“ energie produkujúcej hélium a vodík.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Túto energiu dokážeme ovládnuť a pomôcť hlbokej biosfére na globálnej škále,“ vysvetľuje Oliver Warr, ktorý je vedúci štúdie z University of Toronto.

Pred desiatimi rokmi sa vedcom podaril podobný objav, keď našli približne miliardu rokov starú podzemnú vodu pod Kanadským štítom. Ako poznamenávajú aj iní vedci zapojení do štúdie, tento objav bol „len začiatkom“.

„Približne tri kilometre pod povrchom v bani Moab Khotsong zisťujeme, že extrémne centrá podzemného vodného cyklu sú oveľa rozšírenejšie, než sa predpokladalo,“ vysvetľuje Barbara Sherwood Lollar, spoluautorka štúdie.

Ako môže fungovať život na iných planétach?

Okolo ložiska podzemnej vody sa nachádza urán a iné rádioaktívne prvky. Tie vedcom poskytujú nové informácie o podzemnej vode, ako generátore energie pre skupinu mikroorganizmov nachádzajúcich sa pod povrchom planéty. Prvky ako urán, tórium, či draslík sa pod povrchom rozpadajú, čím vzniká alfa, beta a gama žiarenie. To sa šíri podobne ako vlny na hladine vody, čím spúšťa takzvané rádiogenické reakcie.

V bani Moab Khotsong našli výskumníci výrazné stopy rádiogencikého hélia, neónu, argónu a xenónu spolu s prekvapivým objavom izotopu kryptónu. Radiácia zároveň rozdeľuje molekuly vody, pričom vzniká vodík, čo je dôležitý energetický zdroj pre mikroorganizmy v hlbinách Zeme. Stopy hélia a neónu sú pre vedcov mimoriadne dôležité. Vďaka nim dokážu zistiť potenciál pre transport dôležitých látok v rámci štruktúry. Hoci sa ukázalo, že podzemná voda a horniny, ktoré ju obklopujú, sú z veľkej časti izolované, aj tak môže nastať difúzia.

Tento objav je mimoriadne dôležitý nielen pre pochopenie toho, ako môžu organizmy pod povrchom Zeme prežiť, ale aj pre pochopenie života na planétach a mesiacoch. Vesmírne agentúry momentálne plánujú misie na Mars, ktorý kedysi mohol ukrývať život, no chcú sa pozrieť aj na ľadové mesiace Titan, Enceladus a Europa. Tieto mesiace sú mimoriadne zaujímavými cieľmi, pretože pod ich hrubou ľadovou škrupinou sa môže nachádzať oceán a možno aj život. Organizmy pod povrchom planéty nedokážu získať energiu zo slnka, preto sa spoliehajú na iné látky, napríklad vodík. Na podobnom princípe by mohli fungovať aj organizmy pod povrchom iných planét, či mesiacov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre