Učebnice sa mýlili! Keď prišli do Európy prví ľudia, tak tá vyzerala inak, než sme si doposiaľ mysleli
Výskumníci z Aarhus University naznačujú v novej práci, že prví ľudia nepretvorili územie Európy k obrazu svojmu tak, ako sa doteraz predpokladalo.
Desaťročia sa predpokladalo, že keď prišli Homo sapiens do Európy, objavili tu prevažne husté lesy. Po príchode na toto územie začali naši predkovia rúbať stromy a v podstate vytvorili pestrú krajinu, ktorá im nakoniec dovolila prejsť na farmársky spôsob života.
Táto teória bola akceptovaná do takej miery, že sa objavuje v učebniciach, no podľa nového výskumu vedcov z Aarhus University mohla byť situácia diametrálne odlišná, než sme si doposiaľ mysleli.
“Predstava, že Európa bola pokrytá hustými lesmi jednoducho nie je správna. Naša štúdia ukazuje, že musíme prehodnotiť, čo to európska príroda vlastne znamená. Z našej štúdie vyplýva, že počas posledného interglaciálneho obdobia, teda keď bolo podnebie podobné tomu dnešnému, bola príroda v Európe mimoriadne rozmanitá. Existovalo tu množstvo otvorených a polootvorených prostredí,” tvrdí Elena Pearce, vedúca štúdie.
V rámci nového výskumu vedci analyzovali vzorky starého peľu, vďaka ktorým mohli odhadnúť aké rastliny rástli pred viac ako 100-tisíc rokmi na území Európy, teda ešte pred príchodom Homo sapiens. Výskumníci ďalej vysvetľujú, že ak by bola Európa skutočne pokrytá hustými lesmi, rástli by na tomto území stromy ako napríklad smrekovec, lipa, buk alebo hrab.
Namiesto toho výskum ukázal, že v rôznych častiach Európy rástli liesky. Tie sa radia medzi veľké opadavé kery alebo malé stromy. Liesky zároveň nerastú vo veľkých množstvách v hustých lesoch. Ak hovoríme o husto zalesnenom prostredí, vidíme prostredie, v ktorom rastliny neľútostne zápasia o slnečné svetlo. Najvyššie stromy zachytávajú naviac slnečného svetla a tým pádom vyhrávajú tento zápas. Ak hovoríme o bukovom lese, stromy môžu zachytiť takmer všetko slnečné svetlo. To znamená, že menšie stromy a kery ako lieska nemôžu v bukovom lese rásť.
“Lieske sa mimoriadne darí v otvorenej krajine alebo v otvorenejšom či narušenom lese. Zároveň jej nevadí ak ju poškodia väčšie zvieratá. Buky alebo smrekovce častokrát bývajú vážne zranené alebo umierajú, ak sa do nich veľké zviera zaškrabne alebo ich inak poškodí. Lieske to nevadí, dokonca aj keby ste liesku zoťali, stále dokáže vyhnať nové konáre,” tvrdí spoluautor štúdie, Jens-Christian Svenning.
Ako vyzerala Európa pred príchodom človeka?
Výskumníci v rámci svojej práce zistili, že namiesto hustých lesov pokrývala Európu od 50 do 75% otvorená alebo polootvorená krajina. Tento scenár je možný aj s ohľadom na veľké cicavce, ktoré v tej dobe žili. Dnes vieme, že v období pred viac ako 100-tisíc rokmi Európu obývali kone, bizóny, slony, nosorožce a iné. Tieto živočíchy museli skonzumovať obrovské množstvo rastlín a tým pádom udržiavali rast stromov pod kontrolou.
Neprehliadnite
Autori štúdie ale nemôžu povedať, do akej miery boli veľké zvieratá zodpovedné za údržbu otvorených oblastí prehistorickej Európy. Dôkazy však naznačujú, že aspoň nejakú úlohu hrali.
Komentáre