„Tento objav bol pre nás prekvapením,“ tvrdia vedci: Amatérsky astronóm si všimol úkaz, aký sme doteraz ešte nevideli
Výskumníci pozorovali vo vzdialenej sústave kolíziu dvoch ľadových obrov.
Približne 1800 svetelných rokov od nás leží sústava, ktorá sa stala dejiskom pozoruhodnej kozmickej udalosti. Ako v novej štúdii popisujú výskumníci z University of Bristol, v tejto sústave po prvýkrát pozorovali kolíziu dvoch gigantických exoplanét.
Astronómovia nepozorovali kolíziu priamo, no všimli si tepelnú stopu a výrazný oblak prachu, ktorý kolízia vytvorila. Tento prach sa dostal medzi Zem a hviezdu, čím spôsobil jej stmavnutie. Zaujímavosťou je, že výskumníkov na tento úkaz upozornil amatérsky vedec, ktorý si vo verejne dostupných dátach všimol zvláštnosť v svetelnej krivke hviezdy. Dáta ukazovali, že sústava zdvojnásobila svoj jas v infračervenom spektre približne tri roky pred tým, ako hviezda začala pravidelne tmavnúť.
“Budem úprimný a priznám, že tento objav bol pre nás úplným prekvapením. Keď sme pôvodne zdieľali výsledky s ostatnými astronómami, sústavu sme začali pozorovať niekoľkými teleskopmi. Na sociálnych sieťach si však amatérsky astronóm všimol neobvyklé zjasnenie sústavy v infračervenom spektre. To nastalo viac ako tisíc dní predtým, než začala sústava tmavnúť v optickom spektre,” tvrdí jeden z vedúcich štúdie, doktor Matthew Kenworthy.
Gigantická kozmická kolízia
Spomínaná sústava nesie označenie ASASSN-21 qj a po objave nezvyčajného zjasnenia v infračervenom spektre ju začalo pozorovať množstvo amatérskych a profesionálnych astronómov. Závery pozorovaní naznačujú, že v sústave s najväčšou pravdepodobnosťou došlo ku kolízii dvoch ľadových obrov. Po zrážke vznikla jasná infračervená žiara, ktorú dokázala zachytiť misia NEOWISE. Scenár kolízie dvoch ľadových obrov potvrdili aj simulácie. Tie pracovali s veľkosťou žiariaceho materiálu a časom, počas ktorého žiara pretrvávala.
Približne tri roky po kolízii začal materiál vyvrhnutý počas zrážky prekrývať hviezdu, okolo ktorej obiehal. V praxi to znamenalo, že z nášho uhla pohľadu hviezda pravidelne tmavla. Astronómovia predpokladajú, že počas nasledujúcich rokov sa oblak prachu rozloží pozdĺž obežnej dráhy. Následne si budú môcť teleskopy všimnúť špecifický rozptyl svetla spôsobený touto štruktúrou. Sústavu budú môcť sledovať ako pozemné teleskopy, tak aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba.
Oblak materiálu sa však aj naďalej bude vyvíjať. Zatiaľ je ťažké povedať aký bude jeho konečný osud, no astronómovia predpovedajú, že materiál by mohol postupom času vytvoriť nielen novú planétu, ale aj hŕstku nových mesiacov.
Neprehliadnite
Niečím podobným si v dávnej minulosti prešla aj naša Zem. Pred viac ako 4-miliardami rokov, krátko po jej vzniku, do Zeme nabúrala protoplanéta o veľkosti Marsu. Hoci táto kozmická kolízia prebehla v menšom merítku, protoplanéta Theia zrážkou vyvrhla okolo Zeme materiál, z ktorého postupne vznikol náš Mesiac. Evolúciu sústavy budú aj naďalej sledovať rôzne pozemné aj kozmické observatóriá.
Komentáre