Táto vzdialená hviezda otriasla našim modelom životného cyklu hviezd: Dopadne rovnako aj naše Slnko?
Hviezda V Hydrae zaujala astronómov svojim zvláštnym správaním.
Pre astronómov je mimoriadne dôležité študovať životný cyklus a osudy hviezd, ktoré sa podobajú nášmu Slnku. Rovnako ako ony, aj naša hviezda raz vstúpi do fázy červeného obra, expanduje a nakoniec skončí ako biely trpaslík.
Odborníci predpokladajú, že Slnko vstúpi do posledných fáz svojho života za 5-miliárd rokov. Keď sa z neho stane červený obor, expanduje a pohltí Merkúr, Venušu a Zem. Hoci je čo-to o tomto procese známe, ako ukázal nový prípad, je toho ešte veľa, čo musíme pochopiť, píše portál Science Alert. Astronómovia študovali hviezdu V Hydrae, červeného obra približne 1 300 svetelných rokov od nás. Táto hviezda by nám mohla ukázať, ako bude Slnko vyzerať o pár miliárd rokov.
Hoci sa V Hydrae na naše Slnko podobá, odlišuje ju to, že má spoločníka. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o červeného trpaslíka, no táto hviezda je pre nás príliš tmavá, čiže ju nedokážeme vidieť. Ďalšou zvláštnosťou je aj to, že V Hydrae umiera nečakaným spôsobom. Je to premenná hviezda, čiže mení svoj jas každých 530 dní, no to nie je tá zvláštna časť. Vedci objavili silnú stopu uhlíka v atmosfére hviezdy.
Vo fáze červeného obra hviezda začne odhadzovať svoje vonkajšie vrstvy. Astronómovia predpokladali, že ide o postupný proces, ktorý trvá približne 100-tisíc rokov. Následne sa podľa teórie jadro zrúti a vzniká biely trpaslík. Hviezda V Hydrae nám ale ukazuje, že tento proces môže byť sčasti nesprávny.
Čo sa deje vo vzdialenej sústave?
Namiesto planetárnej hmloviny, ktorá v podobných prípadoch vzniká, hviezda vytvára hrubé prstence bohaté na uhlík. Podľa pozorovaní observatória ALMA vytvorila za posledných 2-tisíc rokov šesť prstencov. Zároveň si všimli prúd plynu kolmý na prstence. To značí, že hviezda prechádza každých pár storočí nezvyčajne aktívnou fázou. To sa líši od zaužívaného a aj prakticky potvrdeného modelu o odhadzovaní vonkajších vrstiev hviezdy.
Neprehliadnite
Keď hviezda odhadzuje svoje vonkajšie vrstvy, postupne vzniká planetárna hmlovina. Keďže ju astronómovia našli pri väčšine bielych trpaslíkov, tento model musí byť aspoň sčasti správny. Planetárne hmloviny možno pozorovať vo väčšine prípadov hviezd, ktoré sa podobajú nášmu Slnku. V Hydrae je ale iná a jej nezvyčajná aktivita astronómov poriadne zmiatla, pretože nesedí s tradičným modelom.
Oproti tradičnému modelu je takáto aktivita pomerne krátka. Vedci predo mali šťastie, že sa im podarilo hviezdu zachytiť v jej posledných momentoch. Zatiaľ ale ostáva záhadou, či každá hviezda prechádza podobným obdobím, alebo je V Hydrae špeciálnym prípadom. Astronómovia budú naďalej sledovať oblohu a pátrať po ďalších hviezdach na konci svojich životných cyklov. Dodatočné pozorovania by mali vedcom ponúknuť odpoveď.
Komentáre