Tajomná štruktúra na Mesiaci sa skôr podobá na niečo, čo nájdeme na Zemi: Vedci zatiaľ nevedia, ako vznikla
Autori novej štúdie objavili na našej prirodzenej družici veľké žulové štruktúry, horniny, ktorá by podľa našich vedomostí nemala na Mesiaci vôbec existovať.
Žula je hornina vznikajúca cez sopečné procesy a okrem Zeme je ju hocikde inde v Slnečnej sústave takmer nemožné nájsť. Za posledných 10 rokov však vedci postupne začali objavovať čoraz viac náznakov toho, že by mohla táto hornina existovať aj na Mesiaci.
Autormi novej štúdie sú vedci zo Stony Brook University. Vo svojom novom výskume publikovanom 5. júla, prezentovali zistenia, ktoré naznačujú existenciu veľkého žulového systému na Mesiaci. Táto štruktúra sa veľmi podobá na systémy, ktoré môžeme nájsť na Zemi. Lepšie pochopenie tejto štruktúry nám pomôže popísať, aké geotermálne procesy môžu na Mesiaci prebiehať.
Predchádzajúce výskumy objavili len zrnká žuly vo vzorkách, ktoré so sebou priniesli astronauti programu Apollo z Mesiaca. Odvtedy vedci skúmajú povrch našej prirodzenej družice na diaľku, no aj tieto výskumy priniesli len drobné žulové štruktúry. V novom výskume sa na povrch Mesiaca pozreli vedci prostredníctvom orbitálnej mikrovlnnej rádiometrie a merania gravitácie. S pomocou týchto dvoch metód dokázali odhaliť veľké žulové štruktúry s priemerom nad 50 kilometrov.
“Za bežných okolností si vznik žuly vyžaduje platňovú tektoniku alebo magmu s obsahom vody. Interiér Mesiaca obsahuje drobné množstvo vody, no platňová tektonika tu nikdy neexistovala. Objav veľkého žulového komplexu poukazuje na existenciu procesov, ktoré zatiaľ nechápeme. Tie môžu stáť za vznikom žuly,” vysvetľuje Timothy Glotch, jeden z autorov štúdie.
Ako vznikol veľký žulový systém?
Výskumníci objavili žulu pod vulkanickým komplexom CBVC (Pozn. Redakcie: Compton-Belkovich Volcanic Complex). Tento región sa nachádza na odvrátenej strane Mesiaca. Zatiaľ nie je jasné, čo mohlo žulu vytvoriť, no existuje niekoľko možností. Vedci momentálne pracujú s dvoma variantami, no ak by hocijaká z nich bola pravdivá, na odvrátenej strane pod CBVC by sa vyžadovala existencia veľkého množstva vody. Zároveň by musel byť lunárny plášť kompozične heterogénny.
Okrem nevšedného objavu však autori štúdie prinášajú novú metódu, ako odhaliť rôzne štruktúry z obežnej dráhy. Mikrovlnná rádiometria by mohla vedcom v budúcnosti poskytnúť okno do teplo-produkujúcich štruktúr v lunárnej kôre a hlbších vrstvách Mesiaca. Rovnakú metódu by sme zároveň mohli uplatniť aj v prípade iných planetárnych telies. Závery tejto štúdie stavajú na poznatkoch, ktoré vedci postupne získavajú už viac ako 10 rokov. CVBC, ako aj iné lunárne regióny, napríklad oblasť Gruithuisen domes, budú cieľom nadchádzajúcej misie americkej vesmírnej agentúry. NASA plánuje rover, ktorý by sa pozrel na štruktúry, ktoré boli doteraz študované len na diaľku. Táto misia by mala odštartovať v roku 2026, ak všetko pôjde podľa plánu.
Neprehliadnite
Autori štúdie zároveň budú vo svojej práci pokračovať aj naďalej. Ako sme už spomenuli, hoci teraz už vieme, že na Mesiaci existujú veľké žulové systémy, procesy stojace za ich vznikom nie sú známe. V nasledujúcich štúdiách sa preto vedci pozrú na tento problém o niečo lepšie.
Komentáre