Stretávame sa s ním každý deň: Čo je to elektromagnetické spektrum a aké typy žiarenia sa v ňom nachádzajú?
Elektromagnetické spektrum zahŕňa niekoľko rôznych druhov žiarenia, niektoré škodlivé, iné nie.
Elektromagnetická energia sa prenáša vo forme vĺn s rôznou vlnovou dĺžkou. Najdlhšie vlnové dĺžky vnímame ako rádiové vlny a najkratšie sú zas vysokoenergetické gama lúče. V elektromagnetickom spektre existuje malá časť, ktorá sa označuje ako viditeľné spektrum. Túto časť je ľudské oko schopné vnímať ako viditeľné svetlo.
Portál NASA vysvetľuje, ako naše zariadenia pracujú s elektromagnetickým spektrom. Rádio dokáže zachytiť inú časť spektra, ako napríklad röntgen. Ak chcú vedci študovať vesmír okolo nás, potrebujú niekoľko zariadení, vďaka ktorým môžu preskúmať celé elektromagnetické spektrum. S elektromagnetickou energiou sa ale nestretávame len za hranicou našej planéty, ale aj na Zemi a to na dennej báze.
Rádio, televízia, smartfóny, či mikrovlnná rúra, všetky naše zariadenia pracujú s určitou formou elektromagnetickej energie a bez nej by svet, ako ho poznáme, nedokázal existovať. Naše Slnko je zdrojom energie, ktorá vychádza z celého elektromagnetického spektra, no pred istým typom škodlivých vĺn označujúcich sa ako ionizujúce, nás ochraňuje magnetické pole a atmosféra Zeme.
Pod ionizujúcim žiarením sa rozumejú vlny, ktoré majú dostatok energie na to, aby odrazili elektróny z atómov. Vystavenie tomuto žiareniu dokáže zmeniť atómy, molekuly a poškodiť bunky organickej hmoty. Niekedy môže byť ionizujúce žiarenie nápomocné, napríklad keď sa radiácia používa na zahubenie rakovinových buniek. Ak sme ale dlho na slnku a spálime sa, táto forma radiácie až taká prospešná nie je.
Elektromagnetické žiarenie je buď odrazené, alebo pohltené niekoľkými plynmi, z ktorých sa naša atmosféra skladá. Medzi tieto plyny patrí oxid uhličitý, ozón, alebo vodná para. Viditeľné svetlo vo veľkej miere prechádza cez atmosféru. Časti elektromagnetického spektra, ktoré prechádzajú atmosférou sa označujú ako atmosférické okná. Cez naše oblaky sa dostanú aj niektoré mikrovlny, ktoré sa využívajú na komunikáciu so satelitmi.
Neprehliadnite
Ochranné prvky našej planéty sú ideálne pre ochranu života, no ak chcú vedci skúmať vysokoenergetické vlny, musia sa dostať nad náš „ochranný štít“.
Čo všetko spadá do elektromagnetického spektra?
Elektromagnetické žiarenie je všade okolo nás. Platí, že čím nižšiu frekvenciu má určitá vlna, tým je jej vlnová dĺžka väčšia a vlna samotná má nižšiu energiu. Rádiové vlny majú najnižšiu vlnovú dĺžku a najnižšiu energiu. Nasleduje mikrovlnné žiarenie, ktoré využívame pri ohrievaní jedál. V astronómii sa mikrovlny využívajú na študovanie galaktických štruktúr. Nasleduje infračervené žiarenie. Toto žiarenie vytvárajú objekty, ktoré vyžarujú teplo. Využíva sa napríklad pri nočnom videní, alebo v astronómii na štúdium medzihviezdneho prachu. Viditeľné spektrum je svetlo, ktoré vyžarujú hviezdy a žiarovky.
Ultrafialové žiarenie už má vyššie frekvencie a môže byť pre nás škodlivé. Vyžaruje ho Slnko a vlny UV žiarenia vyvolávajú opálenie, alebo spálenie kože. Röntgenové žiarenie sa využíva hlavne v medicíne, pri röntgenových snímkoch, ale aj na letiskách. Horúce plyny vo vesmíre tiež vyžarujú energiu v tejto časti spektra.
Najenergetickejšími sú gama lúče, ktoré vznikajú pri supernovách, alebo ďalších extrémnych kozmických udalostiach.
Komentáre