Storočné pľúca ukázali vedcom, že vírusy môžu byť v ďalších vlnách nebezpečnejšie
Nový výskum sa zameral na pandémiu chrípky v roku 1918, no vedci našli aj niekoľko paralel s dnešnou dobou.
Nová štúdia objavila, že vírus chrípky, ktorý spôsobil pandémiu v roku 1918 mohol mutovať do rôznych variant, presne ako nový koronavírus, píše portál Livescience.
Štúdia by mohla pomôcť vysvetliť, prečo boli neskoršie vlny pandémie chrípky nebezpečnejšie ako tie prvé. Čaká nás to aj dnes? Výsledky štúdie sa nedajú presne uplatniť na súčasnú situáciu, no vedcom ukazujú, že rôzne mutácie vírusu sú niečo, s čím by mali rátať.
„Vyzerá to, ako keby boli ďalšie vlny pandémie lepšie prispôsobené na ľudí,“ vyjadril sa o pandémii z roku 1918 evolučný biológ, Robert Koch.
Koch sa pýta, či sa vírus chrípky v neskorších vlnách správal úplne inak, ako na začiatku, alebo bol priebeh ochorenia rovnaký. Odpoveď na túto otázku poskytla šestica ľudských pľúc, ktorá sa datuje až do rokov 1918 a 1919, do časov, kedy zúrila pandémia chrípky. Tieto pľúca boli po celý čas udržované vo formalíne, v patologických archívoch v Nemecku a Rakúsku. Tri pľúca podľa výskumníkov mali v sebe chrípkový vírus z roku 1918.
Nebezpečnejší vírus?
Zaujímavosťou je, že vírus, ktorý viedol v roku 1918 k pandémii stále existuje a šíri sa medzi nami aj dnes. Dôvod, prečo už naďalej nie je nebezpečný je ten, že moderní ľudia sú potomkami ľudí, ktorí ochorenie dokázali prežiť a zdedili po nich určitú imunitu.
Pandémia v roku 1918 bola vážne ničivá a predpokladá sa, že sa nakazila až jedna miliarda ľudí, z celkovej populácie dvoch miliárd. Na ochorenie potom umrelo 50 až 100-miliónov ľudí. Pandémia prebiehala v troch, za sebou nasledujúcich, vlnách. Ukazuje sa, že prvá vlna mohla byť menej smrtiaca, ako nasledujúce dve.
Neprehliadnite
Pľúca, ktoré boli študované patrili dvom vojakom a mladej žene, ktorá zomrela v Mníchove. Dvaja vojaci sa nakazili vírusom, ktorý sa geneticky od seba nelíšil a pravdepodobne zomreli v ten istý čas. Vírus v pľúcach mladej ženy sa však líšil. Vedci objavili niekoľko genetických odlišností, v porovnaní s vírusom, nájdeným u vojakov. Zároveň sa predpokladá, že žena zomrela v druhej vlne pandémie.
Vedci porovnali rôzne vzorky, ktoré prišli zo Spojených štátov a Nemecka. Zistili, že medzi prvou a druhou vlnou vírus dokázal zmutovať a v neskorších vlnách ľahšie porazil prirodzené bunečné ochrany proti nakazeniu. Mutácie, ktoré v tejto dobe nastali urobili vírus lepšie prispôsobený na šírenie sa medzi ľuďmi.
Nie je známe, či mutácie zmenili správanie vírusu. Odhaduje sa, že dokázali pomôcť vírusu vyhnúť sa prirodzenej reakcii imunitného systému. Podobnú situáciu momentálne vedci pozorujú pri ochorení COVID-19. Vedci podotýkajú, že aj COVID-19 prišiel vo viacerých vlnách, čo považujú za zaujímavú paralelu k pandémii chrípky z roku 1918.
Komentáre