SpravodajstvoVeda a výskum

Štíhlosť môže byť nákazlivá: Mikroorganizmy v črevách dokážu ovplyvniť našu váhu

Nový výskum odhaľuje mechanizmus, ktorý bol pravdepodobne dôležitý pri našej evolúcii.

Výsledky nového výskumu naznačujú, že mikrobiálny život v našich črevách môže byť spojený s obezitou, píše portál Science Alert.

V črevnom ekosystéme môžeme nájsť množstvo druhov baktérií, kvasiniek, či iných druhov mikroskopických organizmov. Tento život do veľkej miery ovplyvňuje naše zdravie, dĺžku života a po novom aj tvar našich tiel. Nová štúdia totiž prichádza so zaujímavým tvrdením a to takým, že štíhlosť môže byť nákazlivá, prostredníctvom šírenia určitých mikróbov.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Na jednu stranu obezita vzrástla práve vtedy, keď náš črevný ekosystém prešiel výraznými zmenami. Vedci ale netvrdia, že za obezitu, alebo naopak štíhlosť môžu len mikróby v našich črevách. Ako pri všetkom, ide o komplikovaný problém, ktorý ovplyvňuje množstvo faktorov, či už gény, prostredie v ktorom žijeme, alebo naše stravovacie návyky.

Malú úlohu hrá aj život v našich črevách. Presnejšie, našu váhu môže ovplyvňovať molekula delta-valerobetaine, ktorá vedie k zníženým hladinám karnitínu. Úlohou karnitínu v našich telách je prenášať molekuly tuku do mitochondrie, kde sa rozložia na energiu. Nové pokusy na myšiach vedcom ukázali, že s menšou hladinou karnitínu neboli hlodavce schopné naplno spracovať tučnejšie jedlá. Myši tým pádom priberali viacej ako myši, ktoré mali viac karnitínu.

Experiment vedcov neukázal priamo prepojenie medzi hladinou karnitínu a priberaním. Vedci ale poukazujú na to, že spojitosti medzi molekulou delta-valerobetaine, karnitínom a hladinou telesného tuku sedia. Pri 214 dobrovoľníkoch zistili, že väčšia hodnota molekuly delta-valerobetaine sa spájala s vyšším indexom BMI.

Vplyv mikroorganizmov na našu váhu

Je možné, že niektoré druhy baktérií môžu produkovať viac delta-valerobetaine, než iné. Vedci teda naznačujú možnosť, že našu váhu ovplyvňujú aj ďalšie faktory, teda zloženie nášho črevného ekosystému, ktorý je výrazne ovplyvňovaný našou stravou, alebo aj tým, s kým žijeme. Túto látku avšak môžeme nájsť aj v niektorých bežne dostupných potravinách, napríklad v mlieku alebo mäse. Delta-valerobetaine zároveň pomáha znižovať riziko rakoviny.

Vedci predpokladajú, že táto látka a citlivosť cicavcov na ňu musela hrať dôležitú úlohu v našej minulosti. Kedysi dávno bolo totiž jedlo oveľa vzácnejšie a je možné, že si cicavce vyvinuli takýto mechanizmus, aby si ukladali tukové zásoby do budúcna.

Ak sa výskum vedcov potvrdí, mohli by sme mať na stole nový spôsob, ako bojovať s nadbytočnou váhou. Ako ale vedci píšu vo svojej práci, potrebujeme ešte pochopiť veľa vecí o tom, ako funguje delta-valerobetaine a vplyv tejto molekuly na tvorbu karnitínu. Hoci boli testy na myšiach úspešné, vedci musia pochopiť, ako fungujú všetky tieto procesy v kontexte ľudského tela. Zároveň je možné, že sú v hre aj ďalšie faktory, o ktorých zatiaľ odborníci ani len netušia.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close