Štíhlosť môže byť nákazlivá: Mikroorganizmy v črevách dokážu ovplyvniť našu váhu
Nový výskum odhaľuje mechanizmus, ktorý bol pravdepodobne dôležitý pri našej evolúcii.
Výsledky nového výskumu naznačujú, že mikrobiálny život v našich črevách môže byť spojený s obezitou, píše portál Science Alert.
V črevnom ekosystéme môžeme nájsť množstvo druhov baktérií, kvasiniek, či iných druhov mikroskopických organizmov. Tento život do veľkej miery ovplyvňuje naše zdravie, dĺžku života a po novom aj tvar našich tiel. Nová štúdia totiž prichádza so zaujímavým tvrdením a to takým, že štíhlosť môže byť nákazlivá, prostredníctvom šírenia určitých mikróbov.
Na jednu stranu obezita vzrástla práve vtedy, keď náš črevný ekosystém prešiel výraznými zmenami. Vedci ale netvrdia, že za obezitu, alebo naopak štíhlosť môžu len mikróby v našich črevách. Ako pri všetkom, ide o komplikovaný problém, ktorý ovplyvňuje množstvo faktorov, či už gény, prostredie v ktorom žijeme, alebo naše stravovacie návyky.
Malú úlohu hrá aj život v našich črevách. Presnejšie, našu váhu môže ovplyvňovať molekula delta-valerobetaine, ktorá vedie k zníženým hladinám karnitínu. Úlohou karnitínu v našich telách je prenášať molekuly tuku do mitochondrie, kde sa rozložia na energiu. Nové pokusy na myšiach vedcom ukázali, že s menšou hladinou karnitínu neboli hlodavce schopné naplno spracovať tučnejšie jedlá. Myši tým pádom priberali viacej ako myši, ktoré mali viac karnitínu.
Experiment vedcov neukázal priamo prepojenie medzi hladinou karnitínu a priberaním. Vedci ale poukazujú na to, že spojitosti medzi molekulou delta-valerobetaine, karnitínom a hladinou telesného tuku sedia. Pri 214 dobrovoľníkoch zistili, že väčšia hodnota molekuly delta-valerobetaine sa spájala s vyšším indexom BMI.
Neprehliadnite
Vplyv mikroorganizmov na našu váhu
Je možné, že niektoré druhy baktérií môžu produkovať viac delta-valerobetaine, než iné. Vedci teda naznačujú možnosť, že našu váhu ovplyvňujú aj ďalšie faktory, teda zloženie nášho črevného ekosystému, ktorý je výrazne ovplyvňovaný našou stravou, alebo aj tým, s kým žijeme. Túto látku avšak môžeme nájsť aj v niektorých bežne dostupných potravinách, napríklad v mlieku alebo mäse. Delta-valerobetaine zároveň pomáha znižovať riziko rakoviny.
Vedci predpokladajú, že táto látka a citlivosť cicavcov na ňu musela hrať dôležitú úlohu v našej minulosti. Kedysi dávno bolo totiž jedlo oveľa vzácnejšie a je možné, že si cicavce vyvinuli takýto mechanizmus, aby si ukladali tukové zásoby do budúcna.
Ak sa výskum vedcov potvrdí, mohli by sme mať na stole nový spôsob, ako bojovať s nadbytočnou váhou. Ako ale vedci píšu vo svojej práci, potrebujeme ešte pochopiť veľa vecí o tom, ako funguje delta-valerobetaine a vplyv tejto molekuly na tvorbu karnitínu. Hoci boli testy na myšiach úspešné, vedci musia pochopiť, ako fungujú všetky tieto procesy v kontexte ľudského tela. Zároveň je možné, že sú v hre aj ďalšie faktory, o ktorých zatiaľ odborníci ani len netušia.
Komentáre