Spôsobujú sociálne siete mladým depresiu či úzkosť? Nová štúdia ide proti väčšine doterajších zistení
Nová štúdia je jednou z mála, ktorá tvrdí že sociálne siete nespôsobujú depresiu či úzkosť. Napriek tomu však na mladistvých majú vplyv.
Dnes žijeme v digitálnej dobe, čo znamená, že mnohí trávime pomerne veľa času na sociálnych sieťach, no ide o problém, ktorý sa dotýka hlavne mladšej generácie. Mnohé štúdie aj dnes naznačujú, že trávenie času na Facebooku alebo Instagrame môže mať vážny dopad na duševné zdravie mladistvých.
Pravdou je, že v posledných rokoch sa čoraz častejšie objavujú príznaky úzkosti alebo depresie u mladých, rovnako ako používanie sociálnych sietí. Mnohí preto vidia v týchto dvoch prípadoch súvislosť. Nová štúdia z nórskeho NTNU sa však na problém sociálnych sietí a duševného zdravia pozrela hlbšie a ako jedna z mála tvrdí, že nespôsobujú depresiu u mladých.
Štúdia sledovala 800 detí v časovom rozmedzí šiestich rokov, aby zistila, či je nejaké spojenie medzi používaním sociálnych sietí a vývojom duševných porúch. Vedci zbierali dáta každý druhý rok od obdobia, kedy mali deti desať rokov až po 16. rok života. Pozorovali teda ako môžu sociálne siete vplývať na duševné zdravie počas obdobia adolescencie.
Symptómy úzkosti a depresie výskumníci odhalili cez diagnostické rozhovory nielen u detí, ale aj ich rodičov. Výsledky štúdie sa medzi chlapcami a dievčatami nelíšili a rozdiel nebol ani medzi tým, či deti pridávali svoje fotky na sociálne siete, alebo len reagovali na obsah iných. Autori štúdie tvrdia, že viac času stráveného na sociálnych sieťach nemal žiaden vplyv na zhoršenie symptómov úzkosti alebo depresie.
„Niektoré štúdie tvrdia, že používanie sociálnych sietí má priaznivý účinok na duševné zdravie, iné že sociálne siete duševnému zdraviu škodia. Vo väčšine prípadov sú však objavené korelácie pomerne slabé,“ tvrdí Silje Steinsbekk, jedna z autorov štúdie.
Ako môžu sociálne siete ovplyvniť mladých ľudí?
Pomerne často vedecké práce definujú duševné zdravie ako široké spektrum vlastností, od sebavedomia až po depresiu. Potrebné dáta vedci zbierajú prostredníctvom dotazníkov. Steinsbekk tvrdí, že v tomto prípade nie je jasné, čo štúdie presne zisťovali, no zdá sa, že väčšina podobných prác sa zameriavala skôr na to, koľko času mladí strávili na sociálnych sieťach.
Neprehliadnite
Nová štúdia na to išla inak, zamerala sa na sledovanie detí v časovom rozmedzí niekoľkých rokov. Popri tom zaznamenávali symptómy duševných porúch cez hĺbkové rozhovory. Zároveň skúmali rôzne spôsoby používania sociálnych sietí.
Autori výskumu si však predsa len všimli spôsob, akým môžu sociálne siete škodiť mladým ľuďom. Pozorovali, že dievčatá, ktoré častejšie lajkujú a komentujú príspevky iných majú o niečo horší obraz o vlastnom tele. U chlapcov však toto neplatí. Na sebavedomie však nemá dopad pridávanie vlastných príspevkov, bez ohľadu na pohlavie.
V ďalších krokoch sa vedci pokúsia zistiť ako inak môžu sociálne siete ovplyvňovať vývoj mladistvých. Zamerajú sa hlavne na prípady kyberšikany, alebo pridávanie polonahých fotografií. Čo sa však týka spojitosti sociálnych sietí a úzkosti či depresie, tam vedci nenašli nič, čo by naznačovalo, že sociálne siete negatívne ovplyvňujú duševné zdravie.
Komentáre