Sme na ceste k nesmrteľnosti? Výskumníci experimentálne ukázali, ako môžeme predĺžiť život
Autori novej štúdie už dávnejšie tvrdili, že časti DNA môžu hrať úlohu v našom starnutí. V novej štúdii dokázali pomocou nich predĺžiť život červa.
Výskumníci z Etövös Loránd University v Maďarsku v rámci nového výskumu menia spôsob, akým chápeme starnutie. Zamerali sa na takzvané transpozóny, teda časti DNA, ktoré sa môžu pohybovať našim genetickým kódom. Ak sa však hýbu priveľmi, náš genetický kód destabilizujú. Podľa autorov štúdie tento proces môže byť dôvodom nášho starnutia.
Presnejšie identifikovali proces, ktorý označujeme ako Piwi-PiRNA a tento proces pomáha kontrolovať transpozóny. Vedci sledovali, ako tento proces funguje v prípade určitých nestarnúcich buniek, napríklad kmeňových buniek rakoviny. Zároveň sa pozreli aj na mimoriadne fascinujúceho a záhadného živočícha Turritopsis dohrnii, ktorý sa prezýva aj ako “nesmrteľná medúza”. Keď výskumníci posilnili proces Piwi-piRNA pri červoch Caenorhabditis elegans, tieto červy žili oveľa dlhšie než obyčajne.
Vzťah medzi procesom Piwi-piRNA a potenciálnou nesmrteľnosťou autori štúdie načrtli už vo svojich dvoch predchádzajúcich štúdiách, ktoré vyšli v roku 2015 a 2017. Táto nová práca ponúka prvý experimentálny dôkaz o tom, že ovládanie transpozónov môže naozaj predĺžiť život.
V tomto prípade vedci znížili aktivitu transpozónov. Keď tak urobili v špecifických prípadoch, všimli si, že červy začali starnúť pomalšie. Keď kontrolovali aktivitu viacerých transpozónov súčasne, účinky “predĺženia života” sa na seba hromadili.
“Stačilo len znížiť aktivitu transpozónov, alebo naopak zvýšiť expresiu Piwi-piRNA prvkov a mohli sme pozorovať naozaj významné predĺženie života. Tento výskum otvára dvere k obrovskému množstvu rôznych aplikácií vo sfére medicíny a biológie,” tvrdí Ádám Sturm, jeden z autorov štúdie.
Na správnej ceste k nesmrteľnosti
Okrem tohto procesu si vedci všimli aj to, že DNA červov sa starnutím mení. Presnejšie pozorovali zmeny v správaní transpozónov. Tieto zmeny označujú vedci ako proces metylácie DNA N6-adenozínu. Ide o proces, ktorý postupom starnutia zvieraťa zvyšuje transkripciu transpozónov a ich skákanie naprieč DNA.
Neprehliadnite
Autori štúdie vysvetľujú, že lepším pochopením týchto prvkov DNA by sme v budúcnosti mohli nájsť spôsob ako ich ovládať. Zároveň by sme mohli byť na správnej ceste k novým liečebným metódam, ktoré by nám v budúcnosti umožnili predĺžiť život alebo zlepšiť zdravie v starobe.
Starnutiu sa v posledných rokoch venuje množstvo vedeckých výskumov. Napríklad štúdia, na ktorú upozornil portál Aging US, tvrdí, že starnutie nemusíme len zastaviť, no vieme ho efektívne zvrátiť a tým aj omladiť ľudské telo.
Vedci objavili expresiu špecifických génov, ktoré nazývame Yamanaka faktory. Tie dokázali pretvoriť dospelé bunky na indukované pluripotentné kmeňové bunky. Pluripotentné kmeňové bunky môžu počas delenia vytvoriť hocijakú z 220 buniek v ľudskom tele, na rozdiel od normálnych buniek, ktoré sa delia na väčšie množstvo vlastnej bunky. V podstate môžu urobiť bunku opäť mladú. Zároveň sa zdá, že tento proces nevytvára bunky, ktoré sú náchylné na rakovinu, čo je zložitý problém pre výskum proti starnutiu. Viac o tomto výskume informujeme v tomto článku.
Komentáre