Slnečná superbúrka otrasie Zemou každých 1 000 rokov. Kruhy stromov poskytli vedcom vodítka k týmto záhadným supererupciám
Udalosti Miyake sú nepochopenými radiačnými búrkami, ktoré by nás dnes mohli odstrihnúť od elektriny.
Vedci z University of Queensland vo svojej novej práci nahliadli na jeden z potenciálne ničivých kozmických javov, ktorý je stále zahalený rúškom tajomstva. Ide o takzvané radiačné búrky.
Odpoveď výskumníci hľadali v niekoľko tisíc rokov starých stromoch. Zistili, že radiačné búrky, ktoré sa nazývajú udalosť Miyake, sa odohrávali približne raz za tisíc rokov. Čo ich vyvoláva ale ostáva záhadou. Jednou z vedúcich teórií je, že za tieto búrky môžu solárne erupcie.
„Potrebujeme vedieť viac, pretože ak by nastala jedna dnes, zničila by satelity, internetové káble, či transformátory. Jej dopad na globálnu infraštruktúru je nepredstaviteľný,“ vysvetľuje Benjamin Pope, vedúci štúdie.
Viac informácií im poskytli letokruhy starých stromov, ktoré nezaznamenávajú len ich vek, ale aj kozmické udalosti, ktoré sa odohrali pred niekoľko tisíc rokmi. Keď našu atmosféru zasiahne radiácia, vzniká rádioaktívna forma uhlíka, uhlík-14. Ten sa filtruje cez oceány, rastliny, ale aj zvieratá. V letokruhoch stromov necháva svoju špecifickú stopu.
Potrebujeme odpovede
Preto vedci navrhli model globálneho uhlíkového cyklu v časovom období 10-tisíc rokov. Pomocou neho sa pokúsili získať lepší obraz o tom, do akej miery udalosti Miyake ovplyvňujú našu planétu. Pôvodne sa predpokladalo, že ide o masívne solárne erupcie, no autori novej štúdie túto zaužívanú teóriu napádajú.
Udalosti Miyake nie sú prepojené s tvorbou solárnych škvŕn a niektoré môžu trvať aj viac ako rok. Nejde teda o okamžitú explóziu, ktorá by Zem zasiahla jednorazovou dávkou radiácie. Autori štúdie vysvetľujú, že tieto zvláštne udalosti pripomínajú búrku.
Neprehliadnite
„Podľa dostupných informácií existuje približne jedno percentná šanca, že toto desaťročie zažijeme udalosť Miyake,“ vysvetľuje Pope.
Vedci zatiaľ nevedia, ako tieto udalosti predpovedať a majú málo informácií o škodách, ktoré by mohli napáchať.
Najprudkejší nárast uhlíku-14 nastal medzi rokmi 774 a 775. Tento rádioaktívny prvok prudko vzrástol o približne 1,2% a následne veľmi pomaly klesal. Ďalšia udalosť sa odohrala v roku 993, no nebola až taká silná. Predpokladá sa, že Miyakiho udalosť nastala aj v roku 660 pred Kristom. Aj z tohto vedci usudzujú, že slabšie udalosti môžu vznikať raz za tisíc rokov alebo raz za jedno storočie. V minulosti však neboli také devastujúce, ako by boli dnes.
Podobným prípadom je aj Carringtonova udalosť z roku 1859. Išlo o mimoriadne silnú geomagnetickú búrku, počas ktorej vzplanuli telegrafné požiare a podľa niektorých tvrdení dostávali telegrafní operátori elektrické šoky. V tomto prípade išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o koronálny výron hmoty. Ak by sa Carringtonova udalosť odohrala dnes, napáchala by oveľa väčšie škody. Astronómovia preto robia všetko pre to, aby dokázali pochopiť správanie Slnka a podobné udalosti predpovedať.
Komentáre