Porucha pozornosti ADHD mohla byť v minulosti evolučnou výhodou, hovoria vedci. Takto to vysvetľujú
ADHD, syndróm poruchy správania, koncentrácie a pozornosti, ktorý je často spájaný aj s hyperaktivitou, mohol byť v minulosti evolučnou výhodou, hovoria vedci.
Možno ste sa už v minulosti stretli so skratkou ADHD. Ide o skratku, ktorá je odvodená od „Attention Deficit Hyperactivity Disorder“. Ide o syndróm poruchy správania, koncentrácie a pozornosti, často je spájaný aj s hyperaktivitou.
Ľudia s ADHD môžu pôsobiť nepokojne, majú krátku dobu pozornosti, ťažkosti so sústredením sa a konajú impulzívne alebo bezohľadne.
Prítomnosť genetických podmienok považovaných za nevýhodné predstavuje hádanku prinajmenšom pre ľudí, ktorí veria v Darwinovu teóriu. Pre tých, ktorí nevedia, tak Darwinova teória evolúcie vysvetľuje, ako sa druhy menia a vyvíjajú cez čas z dôvodu variácií, ktoré zlepšujú ich schopnosť prežiť a reprodukovať sa v danom prostredí. Tento proces prírodného výberu vedie k postupnému vzniku nových druhov, keď sa vlastnosti, ktoré sú výhodné pre prežitie, akumulujú v populácii.
Akú genetickú výhodu môže ADHD poskytnúť?
No čo ak, tento syndróm, ktorý dnes považujeme za nežiaduci, bol v minulosti výsledkom evolúcie. David Barack a ďalší vedci z University of Pennsylvania našli dôkazy, ktoré naznačujú, že skupiny skorých lovcov a zberačov mohli mať prospech zo správania jednotlivcov s ADHD. Na tému upozornil portál iflscience.com.
V štúdii, ktorú publikovali, naznačujú, že takýto jednotlivci mohli zohrať významnú úlohu v skupinách lovcov a zberačov, ktorých žili. Výskumníci sa vo svojej práce zamýšľali nad tým, akú genetickú výhodu môže ADHD poskytnúť, a čo viedlo k jej pretrvávaniu. Aby našli odpoveď na túto otázku, tak zrealizovali zaujímavý experiment, do ktorého sa zapojilo cez 450 dobrovoľníkov (z čoho 45% malo symptómy ADHD), ktorí mali za úlohu nazbierať čo najviac bobúľ z virtuálnych kríkov na obrazovke počítača v obmedzenom časovom období.
Neprehliadnite
„V našej vzorke malo 206 zo 457 účastníkov, alebo 45 %, pozitívny skríning na ADHD, čo je približne 10x viac ako miera ADHD v dospelej populácii.“, uvádzajú výskumníci v publikovanej správe.
Vždy, keď účastník experimentu klikol na kúsok bobúľ, tak vyčerpal časť virtuálneho kríku. Následne sa museli jednotlivci rozhodnúť, či sa presunú ďalej a budú tráviť čas cestovaním na nové miesto, alebo budú zbierať menej bobúľ na rovnakom mieste. Cesta od jedného kríku k ďalšiemu trvala rôzny čas v rozpätí niekoľkých sekúnd. No čo je zaujímavé, je, že ľudia, ktorí mali negatívny skríning na ADHD, mali tendenciu zostať dlhšie na jednom a tom istom kríku, než je podľa matematických modelov výhodné, zatiaľ čo tí s ADHD mali väčšiu pravdepodobnosť, že sa vzdajú kríka, ktorý strácal výnos a to aj napriek tomu, že presun od jedného k druhému kriku sa predlžoval. Keď bol presun medzi kríkmi kratší, tak boli zaznamenané menšie rozdiely v správaní medzi ľuďmi s a bez ADHD.
Inými slovami, ľudia s ADHD častejšie opustili krík a išli hľadať ďalší a to aj napriek tomu, že im to zabralo viac času, zatiaľ čo zdraví jedinci mali preferenciu zostať na jednom a známom mieste. Zároveň sa im podarilo v priemere nezbierať viac bobúľ a to o 16% v porovnaní so zdravými jedincami.
Ľudia sa ADHD volili lepšie stratégie pri hľadanú potravy
Čo ale z toho plynie? Výskumníci sa na základe výsledkov experimentu domnievajú, že ľudia s ADHD majú lepšie stratégie hľadania potravy ako tí s viac neurotypickými črtami.
Vysvetlenie, s ktorým vedci prišli, hovorí, že ADHD sa vyvinulo u ľudí prirodzene a v minulosti mohol byť tento stav, ktorý pokladáme dnes za nežiadúci, výhodou.
„Naše zistenia naznačujú, že atribúty ADHD môžu v niektorých prostrediach poskytovať výhody pri hľadaní potravy a vyvolávajú možnosť, že tento stav môže odrážať adaptáciu uprednostňujúcu prieskum pred využívaním.“, hovoria vedci.
Práca výskumníkov by mohla okrem iného zároveň vysvetliť, prečo je dnes stav ADHD v ľudskej populácii tak rozšírený. Jednoducho neuplynulo toľko času, aby sa z evolučného hľadiska ADHD vytratilo.
Komentáre