Pompeje odkrývajú ďalšie tajomstvo. „Shoppingovanie“ nie je až tak modernou záľubou, ako si myslíme
Archeológovia našli v meste pochovanom popolom rôzne obchody schované v uliciach, bary, ale aj kaviarne a fast food.
Mnohí z nás trávia svoj voľný čas v obchodných centrách nákupmi. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako moderná kratochvíľa, no archeologické dôkazy naznačili, že môže mať viac ako 2-tisíc rokov dlhú históriu.
Archeologické výskumy slávnych Pompejí totiž odhalili ulice pokryté rôznymi obchodmi a stánkami, ktoré vznikli v roku 200 pred našim letopočtom. Archeológovia potvrdili že skutočne ide o obchody na základe okeníc, ktoré zakrývali okno cez ktoré majiteľ obchodu predával svoj tovar, informuje Macquaire University.
„Obchodníci mohli cez noc okenice zatvoriť a ráno ich zas otvorili dokorán a začali predávať svoj tovar ľuďom na ulici. Neskôr sa tento typ obchodov rozšíril po západnej Rímskej ríši,“ vysvetľuje profesor Ray Laurence, ktorý sa venuje archeologickému výskumu Pompejí.
Obchody sú niečo, čo sa vyvinulo v Rímskej ríši a Pompeje sú dôkazom, ako Rimania okolo obchodov plánovali svoje mestá. V Rímskej ríši sme mohli nájsť rôzne obchodné štvrte, s obchodmi po oboch stranách ulice. Antické Grécko nikdy na tento systém neprešlo a stále sa držali svojej predstavy tržníc. V Rímskej ríši však rezníkov, pekárov a ďalších remeselníkov z tržníc „vytlačili“ do okolitých ulíc.
Archeologické výskumy ďalej ukázali, že bohatší obyvatelia Pompejí si postavili bežne až päť obchodov na prízemí ich domov.
„Zatiaľ nemáme jasnú predstavu o tom, prečo to robili. Domnievame sa, že títo obyvatelia chceli prilákať ľudí, aby sa pozreli na ich domy,“ tvrdí Laurence.
Bary a fastfood
Obchodníci v Pompejách predávali kuchynský riad, textílie, chlieb, víno, ale aj historický ekvivalent fast foodu. Interiér obchodu sa líšil na základe toho, čo majiteľ predával. Pekári mali v obchode svoj vlastný mlynček na obilniny, aby mohli piecť čerstvý chlieb a predávať ho priamo zákazníkom. Okrem pekárov mali v obchodnej štvrti miesto aj kováči či tesári.
Neprehliadnite
Archeológovia si však všimli aj mramorové barové pulty. Na základe toho usudzujú, že krčmy a fastfood kultúru poznali ľudia už v roku 50 pred Kristom. Len v Pompejach objavili cez 140 malých barov a kaviarní. Na čele Rímskej domácnosti stál v drvivej väčšine prípadov muž, no žena bola tá, ktorá sa nakupovaniu venovala najviac. Historici zatiaľ nevedia povedať, či ženy navštevovali aj bary a kaviarne. Vedia ale povedať, že sa na týchto miestach najviac zdržovali ženy ľahších mravov.
Návštevníci týchto podnikov bežne pili víno vyrobené lokálne. Archeológovia však našli aj dôkazy o dovezených vínach, či už z iných častí Talianska, Španielska a Grécka. Už v prvom storočí pred Kristom teda mohla existovať nejaká forma medzinárodného obchodu.
Pompeje zanikli v roku 79 nášho letopočtu, po explózii sopky Vezuv. Toto mesto je dodnes najlepším archeologickým náleziskom z čias Rímskej ríše a ponúka nám jedinečný pohľad na tento svet.
Komentáre