Opice sú múdrejšie, než sme predpokladali: Dokážu rozmýšľať podobne ako ľudia, ukazujú vedci
Človek je tvor schopný hlbokého a komplexného uvažovania. Výskumníci však dokázali, že nie sme jedinými tvormi s touto schopnosťou.
Výskumníci z University of Pittsburgh v prelomovej štúdii dokazujú, že opice, podobne ako ľudia, dokážu konať s komplexným úmyslom a sú schopné opatrného rozhodovania. Ide o jednu z prvých prác, ktorá dokázala, že opice dokážu nad problémom premýšľať a dospieť k rozhodnutiu na základe vyhodnotenia známych faktorov.
Opice rozumejú, čo ich konkrétne rozhodnutie môže stáť, aké sú jeho obmedzenia a prípadné dôsledky. Na základe týchto faktorov si vyberú najoptimálnejšiu možnosť namiesto toho, aby sa impulzívne rozhodli pre prvú dostupnú voľbu. Vedci tak dokázali, že človek nie je jediným tvorom na zemi, ktorý dokáže problém rozobrať do hĺbky a následne dospieť k rozhodnutiu po starostlivom uvážení situácie.
„Naša práca dokázala, že aj opice majú bohaté vnímanie, vďaka ktorému sú schopné inteligentne rozmýšľať,“ tvrdí William Stauffer, jeden z autorov výskumu.
Ich práca ponúka nový smer uvažovania o neurofyziologických základoch uvedomelej myšlienky. Na začiatku sa vedci opýtali, čo to vlastne znamená rozmýšľať nad komplexnými otázkami a ako to my, ako ľudia, vlastne robíme. Medzi tieto komplexné otázky sa môže radiť napríklad to, aký odbor sa rozhodneme študovať alebo kam pôjdeme na dovolenku. Pri týchto otázkach musíme častokrát zvažovať niekoľko kritických faktorov a vyvážiť klady a zápory nášho rozhodnutia. Výskumníci chceli vedieť, či aj iné živočíchy môžu vykazovať takú mieru komplexnosti myšlienok.
Nie sme jediní
Čo sa týka ľudského rozmýšľania, prelom v tejto oblasti predstavil pred niekoľkými dekádami laureát Nobelovej ceny, Daniel Kahneman. Vo svojej práci prišiel s teóriou, že človek uplatňuje dva systémy uvažovania. Prvý sa odohráva takmer okamžite. Druhý je oveľa pomalší a ide o logické a vedomé uvažovanie, ktoré si už vyžaduje istú mentálnu námahu. Tieto dva typy rozmýšľania označil ako „rýchle“ a „pomalé“. Kahneman zároveň tvrdil, že práve pomalé rozmýšľanie je vlastnosť typická pre človeka a umožňuje nám vytvárať umenie, postulovať vedecké hypotézy alebo prakticky, narábať s financiami a podobne.
Dlho sa predpokladalo, že len človek je schopný takéhoto uvažovania, no ako ukázal výskum, nemusí to byť pravda. V rámci štúdie opiciam ukázali kombinatoricko-optimalizačné problémy. Na základe rôznych riešení dostávali zvieratá odmenu. Lepšie riešenia dostávali lepšiu odmenu.
Neprehliadnite
Výskumníci si všimli, že opice využili sofistikované metódy uvažovania, vďaka ktorým si dokázali poradiť aj s komplexnými problémami. Všimli si tiež to, že ich riešenia sa podobali na tie, ktoré podal počítačový algoritmus. Ten špecificky navrhli na riešenie podobných problémov. Výkon opíc a rýchlosť riešenia problému záviseli na komplexnosti problému.
„Výsledky tejto práce prispejú k neurofyziologickým dôkazom, ktoré osvetlia stáročia diskusií o teóriách duálneho procesu mysle, štruktúre myšlienok a neurobiologickom základe intuície a uvažovania,“ napísal Stauffer v sprievodnom výskumnom brífingu.
Autori štúdie tvrdia, že ich práca ponúka základy, ktoré by mohli v budúcnosti pomôcť vyriešiť záhadu vedomia, štruktúry našich myšlienok a možno aj neurobiologické základy našej intuície.
Komentáre