Návrat na miesto, kde sme už boli, vyvoláva záplavu spomienok: Vedci zistili, čo sa počas toho deje v našich mozgoch
Za nostalgickými myšlienkami sa ukrýva špecifická aktivita neurónov, označovaných ako engramy. Ako presne pracujú?
Keď sa človek vráti po x rokoch do rodného mesta, často sa stáva, že ho zaplavia rôzne spomienky. V nich si vybavuje príjemné a možno aj tie nepríjemné chvíle, ktoré strávil v jeho uliciach. Za týmto návalom emócií a spomienok sa ukrýva mechanizmus, na ktorý sa bližšie pozreli vedci z inštitútu Picower, ktorý spadá pod MIT.
Nie je to však len o návrate do rodného mesta alebo domu. Spomienky na minulé zážitky sa môžu objaviť hocikedy, napríklad pri pohľade na oranžové nebo sfarbené zapadajúcim Slnkom. Naša myseľ sa presunie pár rokov do minulosti a my sa opäť ocitáme uprostred najlepšej dovolenky nášho života.
„Ak si niečo takto spätne vybavíme, prvotný impulz je spomenúť si na celú dovolenku. Moment neskôr si už náš mozog vybavuje konkrétne detaily, či udalosti, ktoré sa počas nej odohrali,“ vysvetľuje autor nového výskumu Susumu Tonegawa.
Za touto krásnou nostalgickou chvíľou sa ukrýva špecifický proces, ktorý sa v našom mozgu nakopne hneď ako začneme spomínať na konkrétnejšie detaily zážitku. Nastáva zmena v elektrických impulzoch buniek, ktoré vedci označujú ako engramy. Engram je pojem, ktorý zaužíval vedec Richard Semone. Podľa jeho teórie ide o pamäťovú jednotku alebo sadu neurónov, ktoré aktívne pracujú na ukladaní a spätnom vybavovaní si spomienok. Veda sa ale stále pokúša demonštrovať ich existenciu a prípadnú funkciu.
Spätné vybavovanie zážitkov
Vo výskume inštitútu Picower sa píše, že skupina neurónov označujúcich sa ako engramy, zakódujú myšlienku prostredníctvom špecifického spôsobu, akým sa neuróny v mozgu prepájajú. Experiment ukázal, že ak si myš vytvorila spomienku v určitom kontexte, neuróny zodpovedné za kódovanie myšlienky začali byť aktívnejšie, ak sa myš vrátila do rovnakej situácie. Zároveň ale myš dokázala rozoznať konkrétnu situáciu od iných, aj keď zdieľali určité spoločné prvky.
Vedci sa domnievajú že aktivácia neurónov môže hrať istú úlohu pri učení a tvorbe zážitkov. Zatiaľ nie je úplne presné aká úloha to je, no štúdia sa posunula smerom, do ktorého sa predchádzajúce výskumy nevydali.
Neprehliadnite
Aktivita neurónov trvala približne hodinu po uložení myši do známeho prostredia. Po dvoch hodinách už vedci nezaznamenali žiadny rozdiel oproti bežnej mozgovej aktivite. Vedci následne zisťovali, čo vedie k vyvolaniu aktivity neurónov. Zistili, že počas tejto fázy sa znížilo vylučovanie iónov draslíku, čo viedlo k zvýšenej aktivite neurónov. Po hodine tento proces ukončila syntéza proteínov.
Podľa autorov štúdie aktivita neurónov zbystrí myseľ tým, že sú bunky citlivejšie na slabšie signály prichádzajúce od iných neurónov alebo synapsií. Prepojenia medzi našou pamäťou a centrami kontrolujúcimi správanie môžu v tomto prípade reagovať aj pri oveľa menšej dávke informácií.
Komentáre