NASA simulovala, ako by mohli vyzerať signály z gravitačných vĺn v našej galaxii
Veľa udalostí pre nás nateraz ostáva neviditeľných, kvôli gravitačným vlnám v príliš nízkych frekvenciách pre pozemné detektory.
Od roku 2015 výskumníci dokázali prostredníctvom gravitačných vĺn odhaliť stovky udalostí, pri ktorých sa zlúčili dokopy dva kompaktné objekty, teda neutrónové hviezdy alebo napríklad aj čierne diery.
Podobné signály trvajú veľmi krátko, vo väčšine prípadov ani nie minútu. Objavujú sa vo vysokých frekvenciách a kdekoľvek na oblohe. Typicky pochádzajú spoza hraníc Mliečnej dráhy, informuje NASA.
“Binárne sústavy zapĺňajú aj našu galaxiu a predpokladáme, že aj tieto sústavy ukrývajú kompaktné objekty, ako napríklad biele trpaslíky, neutrónové hviezdy a čierne diery na tesných obežných dráhach. Potrebujeme však observatórium, ktoré by tieto sústavy dokázalo počuť. Ich gravitačné vlny sú totiž pre naše pozemné detektory na príliš nízkych frekvenciách,” tvrdí Cecilia Chirenti, výskumníčka z NASA’s Goddard Space Flight Center.
Gravitačné vlny v Mliečnej dráhe
Ak sa dva objekty nachádzajú veľmi blízko vedľa seba a rýchlo sa obiehajú, vedci ich označujú ako ultrakompaktné binárne sústavy, alebo UCB. Predpokladá sa, že len v našej Mliečnej dráhe by sa mohli nachádzať desaťtisíce podobných sústav. Zatiaľ ich nedokážeme odhaliť, no budúce observatóriá, napríklad LISA (pozn. redakcie: Laser Interferometer Space Antenna), by to dokázať mohli. Sústavy UCB sa hľadajú mimoriadne ťažko. Sú väčšinou veľmi tmavé a dnes poznáme len hŕstku sústav, kde by sa objekty obiehali za menej ako hodinu.
Vedci z NASA vytvorili simuláciu, ktorá zahŕňa očakávanú distribúciu UCB sústav a ich signál v gravitačných vlnách. Ponúkli nám tak jedinečný pohľad na galaxiu, v perspektíve ktorú zatiaľ nemôžeme vidieť.
“Našu techniku možno považovať za priamy analóg k iným záberom oblohy, napríklad vo viditeľnom spektre, infračervenom spektre alebo röntgenovom spektre. Vďaka gravitačným vlnám môžeme pozorovať vesmír diametrálne odlišným spôsobom, čo nám demonštruje aj tento záber. Nemôžem sa dočkať, kedy budeme mať v rukách reálny záber vytvorený z dát observatória LISA.” tvrdí Ira Thorpe z NASA.
Observatórium LISA bude pozostávať z troch zariadení vzdialených milióny kilometrov, približne stokrát ďalej ako Mesiac. Tieto tri zariadenia si budú medzi sebou vymieňať laserové lúče a prostredníctvom všetkých signálov vedci odhalia gravitačné vlny, ktoré pre nás zatiaľ ostávajú neviditeľné. Ak všetko pôjde podľa plánu, odštartovať by malo observatórium začiatkom roku 2030, plus mínus pár rokov.
Neprehliadnite
Vedci chcú odhaliť gravitačné vlny, deformácie časopriestoru, o ktorých sa hovorilo už od začiatku 20. storočia. Tieto vlny vznikajú interakciou masívnych objektov, napríklad pri zlučovaní dvoch čiernych dier alebo neutrónových hviezd. Výskum gravitačných vĺn nám môže priniesť viac poznatkov o týchto objektoch, no zároveň by nám tieto deformácie dokázali prezradiť viac aj o vesmíre a jeho evolúcií. Podľa ambicióznejších odhadov by sme mohli pomocou gravitačných vĺn odhaliť planéty mimo našej galaxie.
Komentáre