SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Náš vesmír je príliš dokonalý na to, aby existoval sám: Prečo je teória multiverza populárna?

Čo sa nachádza za hranicou vesmíru? To je otázka, ktorá fascinuje všetkých vedcov.

Žijeme vo vesmíre, ktorý je, aspoň z nášho uhla pohľadu, jeden obrovský, takmer nekonečný priestor, v ktorom sa nachádzajú trilióny galaxií. Čo sa nachádza na jeho hranici?

Momentálne vieme len o jednom, jedinom vesmíre v ktorom všetci žijeme. Veda nedokáže s presnosťou určiť, čo sa nachádza za našim vesmírom. Existujú ale viaceré teórie z oblasti kozmológie a kvantovej fyziky, ktoré by sa dali jednoducho vysvetliť, ak by náš vesmír nebol jediným, píše portál Science Alert.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Storočia astronomických pozorovaní dokázali popísať nielen veľkosť a vek vesmíru, ale aj evolúciu galaxií, hviezd a hmoty. Poznáme štvordimenzionálny vesmír, ktorý označujeme ako časopriestor. Vedci veda s istotou povedať, že náš vesmír expanduje a táto expanzia prebieha čoraz rýchlejšie. Z tohto poznatku vyplýva, že ak by sme hodiny pretočili ďaleko do minulosti, vesmír by bol podstatne menší, ako dnes.

Cyklický vesmír

Veda dokáže tento proces zmenšovania popísať. Vieme, že ak budeme vesmír stláčať, všetka hmota sa v určitom bode premení na zmes jednoduchých síl a častíc, ktoré nevieme od seba rozlíšiť. Čo sa ale stane potom? V tom sa ukrýva tá veľká záhada.

Existuje takzvaná cyklická teória, ktorá tvrdí, že náš vesmír predchádzal takzvaný rodičovský vesmír. Ten môže byť rovnaký, ako náš, až na malý detail, jeho čas plynie opačne. Namiesto rozpínania sa tento vesmír scvrkával až do jedného jediného bodu a potom BUM! Nastal veľký tresk a zrod vesmíru, ako ho poznáme teraz. Podľa tejto teórie je možné, že aj náš vesmír sa v určitom bode začne opäť scvrkávať, až kým by neodštartoval ďalší veľký tresk.

Existencia viacerých vesmírov sa nazýva teória multiverza a moderná veda sa na ňu pozerá z trochu iného svetla. Dôležitým objavom pre vedcov bolo, že častica nie je len drobným objektom, ale môže nabrať aj charakteristiky vlny. To znamená, že vedci musia počítať s určitou formou náhody.

Teória multiverza

Zvláštne je, že nás sa to až tak netýka. Ak vyrobíme raketu a vystrelíme ju k Mesiacu, nehráme sa na náhodu. Tento let je riadený zákonmi klasickej fyziky, ktorá je stále veľmi spoľahlivá. V podstate to znamená, že s rovnakou situáciou dosiahneme vždy rovnaký výsledok.

Nerozhodnosť vesmíru sa začína prejavovať, keď sa naňho pozrieme prostredníctvom kvantovej fyziky. Vedci pri meraní častíc musia brať do úvahy náhodu a to, že môžu pri každom pozorovaní získať iné výsledky. Práve tento fakt viedol ku vzniku teórie o viacerých vesmíroch. Ak sa pozrieme na vesmír, v ktorom žijeme, zisťujeme, že je vo svojej podstate perfektne vyladený na to, aby v ňom mohol existovať život.

K tomu sa viaže aj jeden zo základných predpokladov vedy a to ten, že nič nie je unikátne. Ak by bol náš vesmír jedným jediným vesmírom, bola by to obrovská náhoda, možno až príliš veľká na to, aby to bola pravda. Teória multiverza však vysvetľuje, že za hranicou nášho vesmíru existuje ešte nekonečné množstvo ďalších vesmírov.

Ak máme nekonečné množstvo vesmírov, máme nekonečné množstvo kombinácií fyzikálnych zákonov a síl, ktoré v ňom fungujú. Je preto jednoduchšie si predstaviť, že v nekonečnom mori rôznych vesmírov sa objavila jedna kombinácia, ktorá bola ideálna pre vznik života, ako ho poznáme.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close