Najnovší záber čiernej diery je „chybou“, ktorá začala už v roku 2019, volajú vedci: Tím z Event Horizon Telescope sa bráni
Čierna diera v srdci našej galaxie vôbec nemusí vyzerať tak, ako nám ju ukázali zábery z EHT.
Len pred dvoma týždňami zverejnil projekt Event Horizon Telescope záber zo srdca Mliečnej dráhy, galaxie, v ktorej sa nachádzame. V jej jadre, ako v jadrách väčšiny galaxií, sídli supermasívna čierna diera, najextrémnejší a najexotickejší typ objektov, aký môžeme vo vesmíre nájsť, píše Futurism.
Čierna diera je objekt, ktorému neunikne nič, a to ani svetlo. Sú prakticky neviditeľné, pretože samé o sebe nevydávajú žiadnu formu žiarenia. Jediný spôsob, ako ich objaviť je sledovať ich gravitačný vplyv na objekty okolo alebo nájsť aktívnu čiernu dieru, ktorá má okolo seba akrečný disk, čo je prstenec horúcej hmoty, ktorý pomaly padá dovnútra.
V poradí ide už o druhý snímok supermasívnej čiernej diery. Prelom sa vedcom podaril v roku 2019, kedy nám priniesli úplne prvý pohľad na tieto galaktické monštrá, záber na supermasívnu čiernu dieru v galaxii M87. Tá naša, sa volá Sagittarius A* a nachádza sa „len“ 25-tisíc svetelných rokov od nás, no zároveň je aj oveľa menšia. M87* má hmotnosť približne 6.5-miliárd násobku hmotnosti Slnka, zatiaľ čo Sagittarius A* má hmotnosť približne štyroch miliónov Sĺnk.
Vo svetle nových a fascinujúcich zistení sa však objavili aj obavy. Výskumníci si totiž myslia, že prvé zábery čiernej diery M87* nie sú úplne správne. Vedcom z Japonska trvalo približne tri roky, kým vytvorili záber čiernej diery nachádzajúcej sa v galaxii M87. Pracovali s rovnakými dátami ako projekt EHT, no priniesli širší pohľad na čiernu dieru a jej okolie.
Vo všetkých prípadoch ale nejde o fotografiu v typickom zmysle slova. Astronómovia sa musia spoľahnúť na sofistikovaný algoritmus, ktorý v prípade potreby doplní slepé miesta a dokáže obrovské množstvo dát pretvoriť na obraz. Keďže ale ide o algoritmus navrhnutý ľuďmi, vždy je tu miesto na chybu. To môže byť prípad prvého snímku čiernej diery z roku 2019, vedci si totiž všimli, že prvotný záber nevyzerá tak, ako záber na Sagittarius A*.
Neprehliadnite
Chyba v algoritme?
Kde sa teda stala chyba? Japonskí výskumníci vysvetľujú, že pri čiernej diere M87* použili širšie zorné pole. Následkom toho vystrihli prstenec svetla okolo hlavnej štruktúry viditeľnej na zábere. Táto chyba mohla mať výrazný dopad nielen na prvotné zábery, ale aj na obraz čiernej diery zo srdca našej galaxie.
„Je možné, že rovnaká chyba viedla k vytvoreniu prstenca v prípade Sagittarius A*“, vysvetľuje Makato Myoshi.
Vedci podieľajúci sa na projekte Event Horizon Telescope ale nesúhlasia a búria sa proti Myoshiho vyjadreniam. Tvrdia, že jeho tím použil mimoriadne veľké zorné pole, no s takou mierou slobody môžu získať takmer všetko, čo chcú. Hoci sa tieto dva tímy nezhodnú na tom ako postupovať pri pozorovaní čiernych dier, veda je aj o rozporoch. Zatiaľ nemôžeme povedať, ktorý z tímov má pravdu. Ďalšia vedecká debata, buď jasne ukáže ktorá metóda je správna, alebo oba tímy spoluprácou nájdu cestu k novému lepšiemu spôsobu pozorovania čiernych dier.
Komentáre