Najdetailnejší model klímy počas obdobia Rímskej ríše ukazuje znepokojivý trend: Prudké zmeny podnebia môžu podporiť pandémie moru
Výskumníci vytvorili klimatický model zachytávajúci vzostup a pád Rímskej ríše. Varujú aj pred súčasným globálnym otepľovaním.
Výskumníci z University of Oklahoma sa vo svojej novej práci pozreli na podnebie v rozmedzí rokov 200 p.n.l.-600 n.l. a podarilo sa im priniesť prvý klimatický záznam z Rímskej ríše vo vysokom rozlíšení.
Skúmané obdobie zachytáva éru od takzvaného Rímskeho klimatického optima až po Malú dobu ľadovú neskorého staroveku. Počas niekoľkých storočí Rimania vybudovali jednu z najväčších ríš v histórii človeka, no ako výskum dokázal, klimatické zmeny vyvolali obdobia výrazných sociálnych a politických nepokojov. Ukázalo sa, že rýchla klimatická zmena viedla častokrát ku vzniku epidémií infekčných chorôb.
Klimatické dáta získali vedci výskumom sedimentov z mora v oblasti južného Talianska. Výskumníci v práci vysvetľujú, ako môže zmena podnebia ovplyvniť veľké civilizácie, čo by nám mohlo prezradiť viac o tom, ako globálne otepľovanie môže ovplyvniť nielen naše zdravie, ale spoločnosť ako takú.
Informácie o podnebí Zeme v minulosti môžu vedci získať niekoľkými spôsobmi. Najčastejšie ide o výskum ľadových jadier, letokruhov alebo morských sedimentov. V tomto prípade vedci zisťovali, ako sa menili pomery jednobunkových organizmov citlivých na teplotu a živiny v mori. Dáta o podnebí počas obdobia Rímskej ríše mali rozlíšenie približne troch rokov, čo znamená, že ide o prvý model podnebia počas Rímskej ríše s veľkým rozlíšením.
“Sme naozaj radi, že sa nám podarilo vytvoriť model podnebia počas vzrastu a pádu Rímskej ríše. Výskumy minulého podnebia sú pomerne dynamickým odborom, no až doteraz sme nemali robustný model podnebia počas obdobia Ríma,” tvrdí Kyle Harper, jeden z autorov štúdie.
Klimatické zmeny a mor
Model zároveň ukázal, že všetky veľké epidémie moru, napríklad Justiniánsky mor, Antonínsky mor a ďalšie, sa objavovali v období rapídnych klimatických zmien. Rovnako ako v starovekom Ríme, aj dnes je podnebie mimoriadne dôležitým faktorom. Autori štúdie vysvetľujú, že aj podnebie môže mať dopad na naše poľnohospodárstvo, prístup k pitnej vode, biodiverzitu či distribúciu a migráciu živočíchov. Autori považujú za mimoriadne dôležité pochopiť, ako sú klimatické zmeny a ľudské zdravie previazané.
Neprehliadnite
Približne okolo rokov 530 až 540 nášho letopočtu nastala v oblasti Talianska séria sopečných erupcií. Tie na sedimentoch zanechali výrazné stopy. Výskumníci z dát vyčítali, že tieto erupcie spôsobili výrazné ochladenie, ktoré vedci nazvali Malá doba ľadová v neskorom staroveku. Ukázalo sa, že klimatické zmeny nastali rýchlo a boli naozaj závažné. V 30. rokoch 6. storočia boli teploty najnižšie aké výskumníci počas tejto éry zaznamenali.
Podľa autorov štúdie klimatické zmeny podporili dopad epidémie bubonického moru, ktorú dnes poznáme ako Justiniánsky mor. Za týmto smrteľným ochorením stojí baktéria Yersinia pestis, ktorá sa objavila naprieč ľudskou históriou niekoľkokrát. Známa je ako Čierna smrť, čo je ale v skutočnosti názov pre pandémiu, ktorá v 14. storočí trápila nielen Európu, ale aj Áziu.
Komentáre