Veda a výskum

Výskum čiernej smrti priniesol znepokojivú predpoveď: Môže globálne otepľovanie prispieť k vzniku pandémie?

Vedci tvrdia, že aj globálne otepľovanie môže prispieť k vzniku pandémie. Svoje tvrdenia opierajú o výskum čiernej smrti z 14. storočie, ktorej predchádzala zmena klímy.

V stredoveku, približne v polovici 14. storočia, prepukla v Európe a Ázii obrovská pandémia, ktorú spôsobila baktéria Yersinia Pestis. Predpokladá sa, že v rozmedzí rokov 1347 až 1351 zahubila približne polovicu Európskej populácie. Medzi obyvateľmi dostala táto pandémia prezývku Čierna smrť.

Dodnes sa považuje za jednu z najstrašnejších pandémií, akou si ľudstvo prešlo. Vo výskume z roku 2015 sa vedci lepšie pozreli na to, ako pandémia čiernej smrti prepukla a ako sa začala šíriť. Výsledky ich výskumu priniesli lepší obraz o tom, ako sa správať, ak svet zasiahne ďalšia smrtiaca pandémia.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„V rámci nášho výskumu sme sa dozvedeli, že čiernej smrti predchádzali klimatické zmeny, v tomto prípade globálne otepľovanie. To prinieslo väčšie množstvo zrážok a bohatšiu vegetáciu. Tá slúžila ako potrava pre hlodavce, ktoré nákazu šírili,“ vysvetľuje Nukhet Varlik, jedna z autoriek štúdie.

Vedci z Rutgers University zároveň prišli na to, že pred každou veľkou pandémiou môžu svet postihnúť klimatické zmeny. Už v roku 2015 sa Varlik domnievala, že globálne otepľovanie by mohli priniesť ďalšiu veľkú pandémiu, napríklad COVID-19, ktorý v roku 2019 ochromil celý svet. Varlik v práci uviedla že čokoľvek, čo dokáže zmeniť rovnováhu medzi človekom a prírodou, môže spustiť katastrofu obrovských rozmerov.

Zmena prírodnej rovnováhy nás môže dostať bližšie k nebezpečným patogénom

Čo sa týka čiernej smrti, viaceré historické pramene poukazujú na to, že táto choroba bola na Strednom východe rovnako ničivá ako v západnej Európe. Historické pramene sa však môžu líšiť od toho, čo sa v danej dobe skutočne dialo. Medzery však dokážu vyplniť moderné technológie, obzvlášť genetická analýza a ostatky obetí, ktoré sme postupom času objavovali.

Podľa autorky sa baktérii Yersinia pestis mimoriadne darilo v hlodavcoch žijúcich vo voľnej prírode. Zároveň sa domnieva, že interakcia stredovekých ľudí s nakazenými hlodavcami hrala úlohu pri opakovaných vlnách čiernej smrti. Jej tvrdenia súhlasia aj s modernejšími výskumami. Spočiatku sa síce predpokladalo, že sme si opakované vlny čiernej smrti prinášali z Ázie, no situácia mohla byť iná. Niekoľko štúdií potvrdilo, že baktéria nikdy Európu neopustila.

„Niektoré druhy hlodavcov dokážu baktériu živiť, no samé sa nenakazia. Dokonca aj potkany, ktoré na chorobu umierajú, dokážu vďaka svojmu rýchlemu rozmnožovaniu patogén šíriť,“ tvrdí Varlik.

Vlny pandémie po čase utíchnu, no keď sa ľudia opätovne dostali do kontaktu s nakazenými hlodavcami, spustila sa ďalšia ničivá vlna. Varlik vysvetľuje, že k prepuknutiu novej a nebezpečnej pandémie stačí naozaj málo. Ak sa napríklad o trochu zvýšia globálne teploty, určitý živočíšny druh môže z jedného regiónu utiecť do ďalšieho. Iné druhy ostávajú a nové druhy ich môžu ovplyvniť spôsobom, ktorý zatiaľ nedokážeme úplne predpovedať. Ekosystémy však ovplyvňujeme aj našou činnosťou. Napríklad ničenie dažďových pralesov isto ovplyvňuje prírodnú rovnováhu spôsobom, ktorý nás môže v budúcnosti prekvapiť.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close