Na da Vinciho 500-ročné pravidlo spoliehala aj moderná veda: „Pravidlo stromov“ nefunguje tak, ako sme dúfali
Počas svojho života da Vinci navrhol pravidlo, ktoré popisovalo ako, čo najvernejšie zachytiť stromy. Od určitého bodu ale nie je až také presné.
Leonardo da Vinci sa považuje za jedného z najvýznamnejších géniov sveta dodnes. Bol renesančným architektom, hudobníkom, vynálezcom, sochárom a maliarom. Mnohí ho opisujú ako “univerzálneho génia”.
Počas svojho života da Vinci vyvodil takzvané “pravidlo stromov”, sadu princípov, ktoré dodnes slúžia vedcom na modelovanie stromov a toho ako fungujú. Výskumníci z University of Bangor si však počas svojej práce všimli, že toto da Vinciho pravidlo protirečí tomu, ktoré reguluje internú štruktúru stromov.
Da Vinci svoje pravidlo stromov vytvoril vďaka zápalu pre kresbu. Génius sledoval pomer veľkostí rôznych objektov vrátane stromov, aby mohol vytvoriť ich verné reprezentácie. Jeho legendárne pravidlo stromov hovorí, že všetky vetvy stromu v každom bode sa rovnajú hrúbke kmeňa, ak ich spojíme dokopy. V rámci toho vedci dlhú dobu predpokladali, že toto pravidlo možno uplatniť aj na kanály vo vnútri stromu, ktoré transportujú vodu do jeho častí. Individuálne kanály sa zmenšujú rovnakým pomerom ako vetvy, ktoré sa stávajú čoraz tenšie. Napriek tomu sú však rovnaké ako objem kmeňa stromu. Tento predpoklad bol dlhú dobu súčasťou teórie metabolického škálovania.
Da Vinciho pravidlo nebolo úplne presné
Výskumníci v rámci štúdie dokázali, že tento model nie je úplne správny, ak sa uplatní na interné vaskulárne štruktúry stromov. Pre stromy je kľúčové, aby dokázali transportovať vodu a živiny od koreňa až po špičku každého listu. Na to sa vyžaduje, aby si systém zachoval hydraulický odpor. Aby mohol tento odpor fungovať, od určitého momentu nemôže da Vinciho pravidlo stromov platiť.
“Aby mohol strom efektívne transportovať tekutinu, musia vaskulárne kanály dodržiavať určité rozmery, aby zachovali svoj hydraulický odpor. Znamená to, že rastlina musí uberať zo svojho objemu približovaním sa k jej vonkajším častiam. Tým spôsobuje vyšší pomer kapilár s ohľadom na okolitú hmotu rastliny,” vysvetľujú vedci.
Pravidlo stromov je stále veľmi dobrou radou pre umelcov, ktorí chcú čo najvernejšie zobraziť na svojich obrazoch stromy. Výskum však dokázal, že na mikroskopickom leveli toto pravidlo jednoducho neplatí. Ako sme už naznačili, toto pravidlo sa považovalo za pravdivé aj v teórii metabolického škálovania. Autori naznačujú, že túto teóriu treba v budúcnosti upraviť.
Neprehliadnite
Neznamená to ale, že naše chápanie rastlín bolo od začiatku diametrálne odlišné. Ako ale autori vysvetľujú, úpravou teórie by sme mohli nájsť odpoveď na doteraz nezodpovedané otázky. Napríklad by sme mohli pochopiť, prečo sú väčšie stromy náchylnejšie na suchá a tým pádom aj na klimatické zmeny. Vedci zároveň prepočítaním teórie získajú lepšiu predstavu o celkovom množstve oxidu uhličitého, ktorý stromy zachytia. Aj to by mohlo zohrať úlohu v prebiehajúcom globálnom otepľovaní.
Leonardo da Vinci počas svojho života prišiel s niekoľkými revolučnými teóriami. Dnes vieme, že neboli úplne najpresnejšie, no aj tak demonštrujú až šokujúco nadčasové zmýšľanie tohto renesančného univerzálneho génia.
Komentáre