Musíme prehodnotiť evolúciu človeka, tvrdia vedci. Objavili presnejšiu datovaciu metódu
Vedci využívajú niekoľko metód, aby zistili, aké staré sú fosílie, s ktorými pracujú. Tieto metódy ale nemusia byť úplne presné.
Výskumníci z Natural History Museum vyvinuli nové výskumné metódy, ktoré im umožnili lepšie určiť vek zachovalých ostatkov našich predkov a tým aj lepšie pochopiť evolúciu človeka. Ich nový výskum poukazuje na to, že by sme mali prehodnotiť, čo vieme o tom, ako sa človek a naši predkovia vyvíjali. Mnohé vedúce teórie nemusia byť až tak správne, ako sme si doteraz mysleli.
Paleoantropologické výskumy sú mimoriadne náročným výskumným odborom, ktorý často prináša protichodné tvrdenia. Tradičné datovacie metódy sa spoliehajú na rozklad rádioaktívnych prvkov, no sú efektívne len v prípade fosílií, ktoré sú mladšie ako 50-tisíc rokov. Ďalšou metódou je analýza usadenín, v ktorých vedci fosílie objavili.
Aj táto metóda má svoje limity, čo vedci dokázali v prípade druhu Homo floresiensis. Pôvodne sa predpokladalo, že tento druh človeka nie je starší ako 20-tisíc rokov, no novšie výskumy zistili, že v skutočnosti môže byť starší ako 60-tisíc rokov.
Autori nového výskumu v rámci štúdie analyzovali izotopy uránu vo fosíliách. Pomocou tejto datovacej metódy môžu odhaliť vek fosílií, ktoré sú stovky tisícov rokov staré. V rámci štúdie vedci vyvinuli presné metódy, ako sa dostať dovnútra fosílií bez toho, aby spôsobili výraznejšie štrukturálne poškodenie. To im dovoľuje presnejšie určiť vek týchto fosílií.
“Problém je, že kosť je otvorený systém. Urán sa môže do kosti dostať, čím nám umožňuje presne určiť jej vek. Zároveň sa však do kosti môže postupom času pridať ďalší urán, alebo sa môže z kosti dostať preč. Predchádzajúce výskumy museli rozrezať fosíliu na polovicu a sledovať stopy uránu cez celú kosť. Túto metódu ale nemohli použiť na významných fosíliách, ktoré skúmame my,” vysvetlil profesor Chris Stringer, vedúci výskumu.
Existuje možnosť, že budeme musieť prehodnotiť našu evolúciu
Nová metóda umožnila vedcom tento proces miniaturizovať. Tentokrát používajú lasery na odobranie drobných vzoriek, čím minimalizujú poškodenie fosílií. Prostredníctvom tejto novej metódy výskumníci preskúmali dve čiastočne zachovalé lebky, ktoré objavili v gréckej jaskyni Apidima.
Neprehliadnite
Spočiatku sa predpokladalo, že tieto lebky patrili dvom odlišným druhom človeka, Neandertálcovi a Homo sapiens. Lebka Homo sapiens sa podľa výskumov zdala byť o 40-tisíc rokov staršia ako lebka Neandertálca. To výskumníci nechceli prijať, pretože to nesedí do chronológie evolúcie človeka. Neandertálci obývali územie Európy oveľa dlhšie ako moderní ľudia.
Autori novej štúdie dokázali s novou výskumnou metódou potvrdiť, že Homo sapiens, ktorému lebka patrila, sa nachádzal v Európe už pred 210-tisíc rokmi. To je o 150-tisíc rokov skôr, než sme doteraz predpokladali. V ďalšom prípade vedci poskytli viac informácií o tajomnom druhu Homo luzonensis. Spočiatku sa predpokladalo že sú staré približne 65-tisíc rokov. Nová výskumná metóda dokázala, že sú staré najmenej 130-tisíc rokov. Autori štúdie dúfajú, že si túto novú datovaciu metódu osvoja aj iné vedecké skupiny a spoločnými silami preskúmajú vek aj ďalších fosílií.
Komentáre