Môže hranie videohier negatívne ovplyvniť vývoj nášho mozgu? Táto štúdia je pomerne znepokojivou!
Videohry sú fenomén, ktorý nám pomáha sa na chvíľu odpojiť od reality. Aký majú ale z dlhodobého hľadiska vplyv na náš mozog?
Hranie hier je pre mnohých chvíľkovým oddychom. Na malý moment nemusí človek premýšľať nad každodennými problémami a môže takpovediac vypnúť. Videohry sú ale populárne pri všetkých vekových kategóriách. A najmä v mladosti si vie človek vypestovať závislosť, ktorá vie ovplyvniť celý život. Na informáciu upozornil web brainandlife.org.
Hry nás ovplyvňujú už od detstva
Herná posadnutosť vôbec nie je ojedinelá. Veď až 90 percent všetkých detí na svete hrá nejakú videohru. Množstvo z nich prvýkrát stlačí klávesu alebo displej smartfónu predtým, než vyslovia prvé slová. A práve najmladšia generácia vie byť herným priemyslom najviac ovplyvnená. Viacerí vedci sa totiž domnievajú, že nadmerné hranie hier pred dosiahnutím veku 21 rokov vie výrazne ovplyvniť náš mozog.
Výskumníci v Číne napríklad vykonali štúdiu, v ktorej sledovali stav mozgu pomocou magnetickej rezonancie. Jedna testovacia skupina vysokoškolákov hrávala online hry v priemere 10 hodín denne a tá druhá trávila hraním hier menej, než 2 hodiny. Prvá menovaná skupina zaznamenal na konci výskumu menej sivej hmoty (mysliaca časť mozgu).
Hranie hier totiž uvoľňuje dopamín, ktorý stimuluje časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za videnie a pohyb. Ostatné časti mozgu zodpovedné za správanie, emócie alebo učenie tak ale nie sú dostatočne rozvíjané. Dopamín je pritom svojim správaním podobný rôznym druhom drog. Človek je totiž nastavený na okamžité uspokojenie v spojitosti s rýchlym tempom a nepredvídateľnosťou. Aj preto ho časom telo vyžaduje stále viac a viac a je veľmi ťažké dávky znižovať.
Nakoniec sa vieme cítiť ešte horšie
Hry si zapíname preto, aby sme sa cítili horšie. Vďaka dopamínu tento stav vieme rýchlo dosiahnuť, no pri dlhodobom hraní sa vieme cítiť ešte oveľa horšie. Práve na tento fakt upozornil David Greenfield, ktorý je zakladateľom centra pre internetovú a technologickú závislosť (The Center for Internet and Technology Addiction) a asistent klinického profesora psychiatrie na Lekárskej fakulte University of Connecticut.
Neprehliadnite
Hranie hier zaplavuje centrum potešenia mozgu dopamínom. Ten ale funguje iba dočasne. So všetkým nadbytočným dopamínom okolo dáva mozog signál, aby produkoval menej tejto dávky. V konečnom dôsledku najmä po dlhom hraní vie človek skončiť so zníženou zásobou dopamínu.
Takto znížená hladina dopamínu vie následne vyústiť k problémom so správaním, abstinenčným príznakom alebo dokonca aj agresivite.
Prečo sú ale trendom hrania hier najviac ovplyvnení mladí ľudia? Stojí za tým najmä nepredvídateľnosť, ktorá je silným ťahákom hlavne pre dospievajúci mozog. Ide najmä o prefrontálnu kôru, ktorá je miestom úsudku, rozhodovania a kontroly impulzov. Táto časť prechádza vo fáze dospievania veľkou reorganizáciou. Akési výkonné centrum mozgu dosahuje svoju maximálnu kapacitu až vo veku 25 až 30 rokov. No a do tohto veku vedia okamžité odmeny v podobe hrania hier prekryť akékoľvek iné dlhodobé ciele, akými sú napríklad pozitívne výsledky v škole, ale aj základné ľudské potreby ako spánok, jedlo či hygiena. A tu sa naplno ukazuje aj sila dopamínu, ktorý podľa vedcov dokáže takmer úplné vypnúť aktivitu prefrontálnej oblasti.
Hry neprinášajú iba negatíva
Samotný koncept videohier je podľa vedcov viac než výborný. Rôzne druhy videohier totiž pomáhajú k správnemu tréningu mozgu. Systém odmeňovania totiž podnecuje k lepšej vnímavosti. Ide hlavne o vylepšenie vizuálnych schopností ako napríklad mentálne otáčanie objektov a ich ukladanie či manipulácia s nimi. Hráči taktiež musia premýšľať nad celkovou stratégiou, musia vykonávať viacero úloh súčasne a zároveň sa musia vedieť rozhodnúť a to čo najrýchlejšie.
Mnoho videohier má za cieľ pomôcť deťom, ktoré majú problém s hyperaktivitou (ADHD). V takej hre sú často takéto deti úplne zamestnané, pretože svoje zmysly zaplavia stimuláciou. Aj práve preto deti s poruchou vnímania neprejavujú pri hraní hier príznaky, ako napríklad roztržitosť. Je ale na rodičoch, aby svoje deti ustrážili a aby chvíľa pokoja nepokazila správny vývin dieťaťa.
Závislosti sú rozhodne citlivá téma, no je potrebné ju riešiť. Ak oveľa častejšie preferujete stráviť čas hraním hier pred sociálnym kontaktom, prípadne ak máte zdravotné problémy z dlhodobého sedenia a strácate pojem o čase, tak by to určite mal byť zdvihnutý prst pred takouto formou závislosti.
Komentáre