SpravodajstvoVeda a výskum

Môže byť pre nás umelá inteligencia až „príliš dobrá“? Pomoc jednému môže spôsobiť problémy inému, naznačuje výskum

Umelá inteligencia je úplne nový typ technológie, ktorému by sme podľa vedcov mali nechať voľnejšiu ruku, než zistíme, ako ju čo najlepšie regulovať.

Keď odborníci hovoria o umelej inteligencii budúcnosti, najčastejšie riešia problémy dôveryhodnosti. Dokáže vyspelá umelá inteligencia poskytnúť užitočné, pravdivé a spoľahlivé výsledky bez zaujatia alebo narušenia súkromia ľudí?  

Ide o aspekt umelej inteligencie, ktorý musíme čo najviac pochopiť, ak chceme, aby umelá inteligencia zastávala v budúcnosti úlohy, ktoré by potenciálne mohli ublížiť ľuďom. Výskumníci z University of California, Davis, sa však opýtali inú, no rovnako dôležitú otázku. Čo ak by bola umelá inteligencia budúcnosti až príliš dobrá?  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Autori štúdie priniesli vo svojej práci aj praktický príklad. Ak by sme uplatnili umelú inteligenciu v potravinárskom priemysle, tá by mohla odhaliť, že určité potraviny sú infikované doteraz neznámym patogénom. Táto informácia by síce prospela ľudstvu ako takému, no spoločnosť produkujúca danú potravinu by mohla čeliť rôznym problémom, napríklad so zákonom.  

“Technológie, ktoré môžu najviac pomôcť ľudstvu, majú najmenšiu pravdepodobnosť uplatnenia, ak krajiny popri tom nezavedú nové zákony alebo ekonomické štruktúry,” tvrdí Carrie Alexander, jedna z autorov štúdie.  

Výskumníci navrhujú, aby krajiny umožnili spoločnostiam otvorene využívať umelú inteligenciu, zatiaľ čo by sme skúmali aké výhody alebo riziká táto technológia môže v praxi priniesť. Tým by sme sa mohli naučiť, ako sa s podobnými rizikami vysporiadať. Autori štúdie zároveň poukazujú na to, že takéto používanie AI systémov by dalo zákonodarcom čas “dobehnúť dobu” a na základe získaných poznatkov čo najlepšie navrhnúť nové zákony, ktoré by brali do úvahy aj umelú inteligenciu.  

Pravidlá by mali vzniknúť, až keď zistíme, čo AI dokáže

Platné zákony vznikali v dobe, kedy sa o umelej inteligencii ani len neuvažovalo. Znamená to, že v mnohých prípadoch by veľké spoločnosti mali zviazané ruky, ak by sa rozhodli využívať umelú inteligenciu naplno. Možno preto mnohé postupujú s touto technológiou dopredu len veľmi opatrne.  

“Potrebujeme nájsť spôsoby, ktoré by spoločnostiam dovolili vyskúšať umelú inteligenciu. Tá by dokázala napríklad digitalizovať existujúce záznamy, čo by pomohlo najmä malým spoločnostiam,” vysvetľuje Alexander.  

Umelá inteligencia je úplne nový odbor výskumu. Stále nemáme jasnú predstavu o tom, čo všetko by mohla v budúcnosti dokázať. Odborníci sa zhodujú na tom, že potrebujeme pravidlá ktorými by sa budúce AI systémy riadili, no na to aby sme tieto pravidlá vystavali čo najlepšie potrebujeme vidieť umelú inteligenciu v praxi.  

Európska únia ako jedna z prvých prinesie sadu pravidiel, ktoré by postavili mantinely pre budúci vývoj umelej inteligencie. Tento historický okamih má zaručiť, aby umelá inteligencia v budúcnosti rešpektovala základné pravidlá Európskej únie a jej hodnoty.  

Vytvorenie základných pravidiel do budúcna je určite dobrým krokom. Podľa autorov novej štúdie by sme však umelej inteligencii mali nechať voľnejšiu ruku. Ak by budúce technológie pracovali na 120% a pomohli nám k novým objavom, nemali by predstavovať na úkor pomoci jednému riziko pre ďalšieho.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close