Mohlo z ničoho vzniknúť niečo? Čo bolo pred Veľkým treskom?

Veľký tresk je začiatok nášho vesmíru, no nikto zatiaľ nedokáže povedať, prečo vznikol a čo bolo pred ním.

Bol veľký tresk naozaj začiatkom vesmíru?
Zdroj: PPeace,love,happiness z Pixabay

Logika nám hovorí, že z ničoho nemôže vzniknúť niečo. Ak sa však pozrieme na veľký tresk, zistíme, že začiatok nášho vesmíru sa sedliackeho rozumu až tak nedržal.

Teória veľkého tresku je momentálne najlepšou na vysvetlenie toho, ako vznikol vesmír a všetko, čo v ňom vidíme. Napriek tomu láme hlavu aj tým najväčším odborníkom, pretože zatiaľ nemáme nástroje na to aby sme pochopili, čo sa v úplne prvom momente veľkého tresku naozaj odohralo a už vôbec nie, čo bolo pred ním.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Mnohí považujú veľký tresk za začiatok celého vesmíru, no skôr či neskôr sa objaví otázka: Čo bolo pred ním? Ako mohli z ničoho vzniknúť miliardy galaxií a ešte viac hviezd a planét? Popri klasickej predstave o veľkom tresku existuje ešte teória, ktorá by mohla poskytnúť logickejšie riešenie, vysvetľuje The Conversation. Keď zhasne posledný červený trpaslík, z vesmíru sa stane tmavé prázdno. Čierne diery eventuálne pohltia všetku hmotu a postupne sa vyparia aj oni. Vznikne jedno obrovské nič, prostredie z ktorého sa podľa niektorých vedcov vytvoril „náš“ veľký tresk.

Podľa kvantovej fyziky je aj vákuum pre nás prázdny priestor plný aktivity, ktorú vedci označujú ako energetické fluktuácie. Tieto procesy môžu vytvárať častice, ktoré však za krátku dobu zanikajú. Vedci v množstve experimentov dokázali, že energetické fluktuácie sú skutočným fyzikálnym procesom. Zdá sa však, že častice počas tohto procesu sa vytvárajú a ničia akoby „z ničoho“. Vedci však začínajú uvažovať o tom, že vákuum nemusí byť až tak prázdny priestor, ako sa predpokladalo.

Stále však existoval časopriestor, koncept ktorý vymyslel Albert Einstein a ktorý označuje vesmír, v ktorom žijeme. Ten sa postupne rozpína, no ak pretočíme hodiny, dostaneme sa až do takzvanej Planckovej epochy. V tomto bode bol vesmír tak malý a hustý, že sa naše fyzikálne teórie rozpadajú, ak sa ho pokúsime opísať. Na to treba teóriu, ktorá by dokázala zjednotiť relativitu a kvantovú fyziku.

Všetky teórie toho, čo sa dialo pred Planckovou epochou sú mimoriadne špekulatívne. V tomto bode sa dokonca ľudia začínajú obracať aj na koncept Boha, ktorý by mohol pomôcť vysvetliť, ako mohol vesmír vzniknúť z ničoho.

Cyklická povaha vesmíru

Držiteľ Nobelovej ceny za fyziku, Sir Roger Penrose má svoju vlastnú teóriu o vzniku vesmíru. Podľa neho vesmír nevznikol z ničoho, ale je len ďalšou časťou nekončiaceho cyklu. Penrose si všimol zaujímavú podobnosť medzi malým, horúcim a hustým vesmírom počas veľkého tresku a obrovským, prázdnym a chladným miestom, ktorým sa stane v budúcnosti. Čisto matematicky sú tieto dva stavy rovnaké, ak sa potiahnu do extrému. Inými slovami povedané, absencia hmoty môže viesť ku vzniku všetkej hmoty v novom vesmíre.

Veľký tresk teda podľa neho nevznikol z ničoho, ale z prakticky ničoho. Pred veľkým treskom mohol existovať vesmír, ktorý bol však prázdny bez akejkoľvek hmoty. Stále to však nie je nič. Teória cyklického vesmíru ponúka naozaj detailné, hoci niekedy špekulatívne vysvetlenia. Stále však neodpovedá na otázku, ako vznikli samotné cykly vesmíru a čo mohlo existovať ešte predtým.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre