Misia Gaia odhalila budúcnosť Slnka, ktoré pomaly zomiera. Takýto osud čaká našu hviezdu!
Astronómovia sa štúdiom podobných hviezd pokúšajú zistiť, ako sa postupom času bude Slnko meniť a ako svoj život ukončí.
Misia Gaia je mimoriadne ambiciózny vesmírny projekt, ktorý už funguje od roku 2013. Jeho cieľom je priniesť 3D mapu Mliečnej dráhy spolu s pohybom všetkých hviezd. Približne pred dvoma mesiacmi misia vydala už tretiu várku dát, čo sa vo vedeckej komunite považovalo za obrovskú udalosť, informuje portál ESA.
Práve tretí dataset totiž ponúka vlastnosti stoviek miliónov hviezd, na základe ktorých dokážu astronómovia vidieť do budúcnosti našej Slnečnej sústavy. Analýza veľkosti, hmotnosti a ďalších vlastností hviezd, podobných nášmu Slnku, no v iných štádiách života vedcom ponúka jasnú predstavu o tom, čo sa bude v budúcnosti s našou hviezdou diať.
V tomto smere prináša Gaia bezkonkurenčné informácie o jase a farbe hviezd tak, ako sa javia pozorovaním zo Zeme. Vedci hviezdy klasifikujú na základe takzvaných spektrálnych línií, čo sú v podstate tmavé časti v spektrálnych dátach – rozdelení svetla podľa vlnovej dĺžky. Na základe spektrálnych línií vedci vytvorili postupnosť, vďaka ktorej môžu priamo určiť teplotu hviezd. Neskôr sa ukázalo že hrúbka spektrálnych línií dokáže prezradiť jas a vek hvezd.
Na základe týchto dvoch charakteristík vznikol Hertzsprung-Russelov diagram, vďaka ktorému môžu vedci každú jednu hviezdu umiestniť na jeden diagram. Európska vesmírna agentúra vysvetľuje, že hmotnosť hviezd sa počas ich života nijak výrazne nemení, no ich veľkosť a teplota prechádzajú zmenami počas toho ako hviezda starne. Tieto zmeny vyvolávajú odlišné jadrové reakcie odohrávajúce sa v jadre hviezdy.
Budúcnosť hviezdy uprostred Slnečnej sústavy
Čo sa týka nášho Slnka, to sa nachádza uprostred svojho životného cyklu. Je približne 4.57 miliárd rokov staré a v jeho jadre prebieha fúzna reakcia spájajúca vodík do hélia. Vodík v jadre Slnka sa však postupne míňa a keď sa minie úplne, hviezda sa nafúkne do červeného obra a zmenia sa fúzne procesy v jadre. So zväčšením hviezdy klesne jej teplota, no do akej miery, to závisí od hmotnosti a chemického zloženia konkrétnej hviezdy.
Neprehliadnite
V dátach uvoľnených misiou Gaia astronómovia hľadali hviezdy, ktoré by sa hmotnosťou a chemickým zložením čo najviac podobali nášmu Slnku. Nehľadali však len hviezdy, ktoré by boli rovnako staré, no z dát vybrali aj mladšie a staršie kozmické telesá. To im umožnilo vytvoriť časovú os evolúcie nášho Slnka, od jeho minulosti až po budúcnosť. Zároveň získali viac poznatkov o tom, ako sa bude meniť teplota a jas Slnka.
Výskum ukázal, že svoju maximálnu teplotu Slnko dosiahne keď bude mať približne 8 miliárd rokov. Následne sa začne ochladzovať a prechádzať na červeného obra. Ním sa stane keď oslávi 10 až 11 miliárd rokov. V tom momente sa naša hviezda dostáva na koniec svojho života a po odhodení vonkajších vrstiev sa z nej stane biely trpaslík – neaktívne pozostatok hviezdneho jadra.
Vedci zdôrazňujú potrebu dozvedieť sa čo najviac o hviezde, ktorá leží uprostred našej Slnečnej sústavy. Ako tvrdia vedci z ESA, ešte toho o Slnku veľa nevieme, no ak chceme pochopiť iné hviezdy v galaxií, pochopenie Slnka je v tomto smere kľúčové.
Komentáre