Máte nižší prah bolesti? Možno ste po Neandertálcoch zdedili špeciálny iónový kanál, tvrdia vedci

Výskum z roku 2020 dokázal, že niektorí ľudia majú neandertálsky variant iónového kanálu, ktorý vytvára signál bolesti.

Ak máte nižší prah bolesti, možno máte neandertálsku verziu iónového kanálu
Zdroj: Unsplash (Camila Quintero Franco, Hal Gatewood), Úprava: Vosveteit.sk

Bolesť cítime vďaka špecializovaným nervovým bunkám. Tie sa aktivujú v prípade, keď naše telo zasiahne niečo potenciálne nebezpečné. Na to využívajú špeciálne iónové kanály, ktoré vytvoria elektrický impulz informujúci mozog o tom, že nás niečo bolí, vysvetľuje inštitút Maxa Plancka.

Niektorí ľudia zdedili tento iónový kanál po Neandertálcoch, najbližších predkoch moderného človeka. S nimi zdieľame aj časť DNA a štúdia z roku 2020 dokázala, že ľudia s neandertálskym iónovým kanálom majú menší prah bolesti ako iní. Za štúdiou stojí švédsky inštitú Karolinska Institutet.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Autorom štúdie sa podarilo objaviť fakt, že niektorí ľudia, prevažne z centrálnej a Južnej Ameriky, no aj Európy, mohli od Neandertálcov zdediť iónový kanál, ktorý je dôležitý pri vytváraní bolesti. To, že títo ľudia majú nižší prah bolesti odhalila populačná štúdia vykonaná v Spojenom kráľovstve.

„Najväčším faktorom pri prahu bolesti je vek. Ľudia vo vyššom veku cítia väčšiu bolesť, no rovnaká situácia nastáva aj v prípade že majú neandertálsky variant iónového kanálu. V tomto prípade cítia bolesť rovnako, akoby boli o osem rokov starší,“ vysvetľuje vedúci štúdie, Hugo Zeberg.

Neandertálsky kanál sa od toho moderného líši troma inými aminokyselinami. Výmena jednej aminokyseliny neprinesie žiadnu zmenu, no ak majú ľudia „plne neandertálsky“ iónový kanál, cítia viac bolesti ako osoby s moderným variantom. Autori zistili, že na molekulárnej úrovni sa neandertálsky iónový kanál aktivuje oveľa jednoduchšie. To podľa nich vysvetľuje znížený prah bolesti.

Cítili Neandertálci väčšiu bolesť ako my?

Je však zložité povedať či Neandertálci naozaj cítili viac bolesti ako Homo sapiens. Vnímanie bolesti totiž nezávisí len od iónových kanálov v nervových bunkách, ale aj od miechy a mozgu. Štúdia z roku 2020 dokázala len to, že v prípade rizikových stimulov sa iónový kanál aktivuje oveľa jednoduchšie, než v prípade moderných ľudí.

Bolesť sa považuje za jeden z najcennejších výsledkov evolúcie. Ak sa napríklad dotkneme horúceho sporáku, intenzívny pocit bolesti vyvoláva reflex, vďaka ktorému ruku odtiahneme. Kvôli bolesti si napríklad vieme zapamätať aj to, aby sme činnosť, ktorá nám ju priniesla, už viackrát neopakovali. Ak sa na ňu pozrieme z lekárskeho hľadiska, v drvivej väčšine prípadov signalizuje, že niečo nefunguje tak, ako by to fungovať malo. Reakcia na bolesť predstavuje najsilnejšiu nepodmienenú reakciu, akú človek má.

Prah bolesti sa meria na základe postupne silnejúcich stimulov, ktoré môžu byť rôzne. Poznáme stimulovanie elektrickým prúdom, teplom, alebo chladom, či mechanické stimulovanie. Prah bolesti je hranica, na ktorej už človek začína bolesť vníma. Od vnímania bolesti až po reakciu na odstránenie jej podnetu hovoríme o tolerancii. Niektorí ľudia ju majú prirodzene vyššiu ako iní.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre