Máme vôbec slobodnú vôľu? O našich rozhodnutiach sa vie oveľa skôr, než si ich uvedomíme
V rámci nového výskumu prináša vedec z BUMC fascinujúcu teóriu o tom, že sa náš mozog rozhoduje podvedome, bez našej kontroly.
My ľudia sme vedomé bytosti. Zdá sa však, že naše vedomie hrá v každodennom živote oveľa menšiu úlohu, než by sa mohlo zdať. Tvrdí to výskum autora novej štúdie. Ním je Andrew Budson z univerzity BUMC, ktorý nám prináša odpoveď na to, prečo sa niekedy zdá byť takmer nemožné odolať našim pudom.
Svoju prácu vytvoril na to, aby vysvetlil javy, na ktoré predchádzajúce sa práce zaoberajúce sa vedomím, nestačili. Ako vysvetľuje, vedomie je v tomto smere príliš pomalé v oblastiach, ktoré si vyžadujú mimoriadne rýchle reakcie. To platí v oblastiach hudby, športu, alebo iných aktivít.
„Ak pri množstve činností nehrá vedomie úlohu, potom potrebujeme vysvetlenie. Čo vlastne vedomie robí?“ pýta sa Budson.
Máme nejakú kontrolu?
Zdá sa to takmer nepredstaviteľné, no podľa tohto výskumu sú naše rozhodnutia vykonávané podvedome, až neskôr sa mozog dokáže oklamať, že vyšli z nášho vedomého rozhodnutia. Možno práve preto si pozrieme celú sériu obľúbeného seriálu, aj keď sme si predtým povedali, že dnes si pustíme len jeden diel.
„Dokonca aj naše myšlienky sú mimo kontroly nášho vedomia. Preto občas zažívame nával myšlienok práve vtedy, keď chceme ísť spať a snažíme sa vyčistiť si hlavu,“ vysvetľuje Budson.
Podľa novej teórie je teda každé jedno naše rozhodnutie výsledkom podvedomej aktivity. Až pol sekundy na to si naše vedomie zapamätá, čo sme vlastne urobili. Lenže čo je potom jeho úlohou? Podľa tohto nového prístupu sa vedomie vyvinulo ako pamäťový systém. Ten pomáha nášmu podvedomiu predstaviť si budúcnosť a na základe toho naplánovať svoje správanie.
Na základe toho autor výskumu navrhuje, že celá rada neurologických, psychiatrických, či iných druhov chorôb sú v podstate poruchami vedomia. Medzi tieto ochorenia zaradil napríklad Alzheimerove ochorenie, delírium, migrénu, schizofréniu, disociatívnu poruchu identity, či určité typy autizmu.
Neprehliadnite
Práca Budsona je zatiaľ len teóriou, ktorú sa spolu s kolegami pokúsi preskúmať viac do hĺbky. Verí, že ďalšie štúdie prinesú viac informácií o tom, ako by sme mohli lepšie ovládať naše podvedomé rozhodnutia. Vďaka lepšej kontrole by mohli lekári pomôcť napríklad ľuďom trpiacim prejedaním sa. Zároveň sa touto teóriou otvárajú dvere k viac filozofickejším témam. Ak sa náš mozog rozhoduje podvedome a väčšina rozhodnutí je mimo našej priamej kontroly, čo to znamená pre otázky slobodnej vôle alebo morálnej zodpovednosti?
Podľa tohto výskumu sa môže zdať, akoby sme nemali kontrolu nad tým, čo robíme, no výskum z University of Rochester tvrdí, že nič nie je také zlé, ako sa môže na prvý pohľad zdať. V minulosti prevládala teória o tom, že náš mozog nemá veľmi šťastie na správne rozhodnutia. Hoci tento názor prevládal vo vedeckej komunite celé roky. Podľa tohto výskumu má náš mozog schopnosť, aby sa rozhodol čo najlepšie, na základe informácií, ktoré pozná.
Komentáre