Záhada vedomia vyriešená? „Stačí sa na problém pozrieť inak,“ tvrdí ambiciózna teória
V nedávno publikovanej štúdii sa objavila zaujímavá teória, ktorá sa pokúša vyriešiť záhadu vedomia.
Schopnosť nášho mozgu vytvoriť vedomie je jednou z najväčších záhad vedy a vedci ani dnes nerozumejú tomu, ako dokážeme rozmýšľať, cítiť a vnímať svet okolo nás, a to ešte každý svojim vlastným a jedinečným spôsobom.
Vo svojej novej štúdii doktor Nir Lahav z univerzity Bar-Ilan v Izraeli tvrdí, že záhada vedomia nie je vôbec záhadou, stačí ak zmeníme spôsob, akým nad ním rozmýšľame, píše Eurekalert.
„Záhadou je, že naše vedomie nedokáže vzniknúť v mozgu, a ani pomocou iného fyzického procesu,“ vysvetľuje Lahav.
Lahav vysvetľuje, že vedomie nie je súhra neurónov v našom mozgu. Ak sa človek cíti šťastný, mozog vytvorí určitý vzorec signálov, ktoré reprezentujú tento pocit. Chyták je ale v tom, že tieto signály neurónov nie sú pocit, ktorý prežívame, ale iba jeho reprezentácia. To čo vnímame, alebo na čo myslíme, sa podľa teórie tohto vedca nedá popísať mozgovou aktivitou, ktorú počas týchto procesov ľudský mozog vykazuje.
Viac ako sto rokov sa neurológovia venovali problému vedomia. Na jednu stranu existuje množstvo dôkazov, ktoré tvrdia, že vedomie je naozaj vytvorené mozgom. Napriek tomu však vedci nedokážu nájsť stopy vedomých zážitkov nikde v ľudskom tele. Neurologické vedy za poslednú dobu výrazne rozšírili poznatky o našom mozgu, no odhaliť záhady vedomia sa vedcom nepodarilo.
Z iného uhla
Podľa novej štúdie stačí zmeniť spôsob, ako o vedomí uvažujeme. Ak ho začneme chápať ako relativistický fenomén, jeho záhada sa prirodzene rozpustí. Relativistický pojem sa dá demonštrovať na dvoch pozorovateľoch, pričom jeden sa nachádza v pohybujúcom sa vlaku. Pozorovateľovi vo vlaku sa zdá, že je v pokoji a celý svet sa pohybuje, zatiaľ čo pozorovateľ mimo vlaku povie, že on je v pokoji, zatiaľ čo sa vlak hýbe. Obaja majú pravdu, no závisí to od toho, z ktorého uhla pohľadu sa na problém pozeráte.
Neprehliadnite
Lahav tvrdí, že vedomie nie je niečo, čo vzniká v mozgu. Ak sa dvaja lekári stretnú a chcú si merať vedomie, jeden lekár povie že on to vedomie má a druhý lekár vykazuje len mozgovú aktivitu bez náznaku skutočného vedomia. Rovnaký prípad nastane, keď sa strany vymenia. To, že lekári nenašli pri štúdii mozgu žiadne stopy vedomia v tomto prípade znamená, že sa pozerali na problém z iného uhla. Podľa novej teórie totiž vedomie nevzniká v mozgu prostredníctvom výpočtov. Vedci zároveň tvrdia, že naše vlastné vedomie meriame úplne inou sadou nástrojov, ako lekári v laboratóriách.
Keď pociťujeme šťastie, lekár môže vidieť na obrazovke určitý vzorec mozgovej aktivity. Je to však len obraz, ktorý daný lekár vníma pomocou svojich zmyslových orgánov, zatiaľ čo sa snaží pochopiť, čo sa deje. My, ktorí tú radosť prežívame, však dokážeme túto emóciu merať priamo v našom mozgu. Rovnaký fenomén tak dvaja ľudia pozorujú z odlišných uhlov.
Lahav dodáva, že ak by sa mozgová aktivita lekára zmenila tak, aby bola ako naša, v tom prípade by dokázali dvaja ľudia vnímať svet rovnako.
Komentáre