Mesiac nám niečo „ukradol“, hovoria vedci: Nový nález potvrdzuje teóriu o jeho vzniku
Analýza úlomkov lunárneho meteoritu potvrdzuje izotopické zloženie, ktoré si musel Mesiac odniesť z hlbín našej planéty.
Sústava Zem-Mesiac je v Slnečnej sústave jedinečná. Hoci aj iné planéty majú svoje mesiace, vo väčšine prípadov ide o zachytené asteroidy. Príkladom sú napríklad mesiace Marsu – Phobos a Deimos.
Mesiac má štvrtinu veľkosti Zeme a na život na planéte vplýva výrazným spôsobom. Niektorí vedci dokonca predpokladajú, že bez Mesiaca by život na Zemi nedokázal vzniknúť vysvetľuje portál Science Alert. Predpokladá sa, že naša prirodzená družica vznikla pred približne 4.4-miliardami rokov, keď do Zeme vrazil objekt o veľkosti Marsu. Išlo o zárodok planéty, ktorý vedci pomenovali Theia. Po náraze sa z planéty uvoľnili trosky, ktoré okolo Zeme vytvorili prstenec, no neskôr sa „zlepili“ dokopy, aby vytvorili Mesiac.
V rámci novej štúdie vedci našli ďalšie dôkazy, ktoré potvrdzujú túto teóriu. Izotopy vzácnych plynov – hélia a neónu, ktoré objavili v lunárnych meteoritoch na Antarktíde, sa zhodujú s izotopmi v solárnom vetre. Vedci objavili ešte špecifickú koncentráciu izotopu argónu, ktorý potvrdzuje, že Mesiac tieto plyny „ukradol“ zo Zeme ešte v dobe, keď boli oba objekty jedným kozmickým telesom.
Autorkou štúdie je Patrizia Will z Washington University, ktorá opisuje objav ako prvý svojho druhu. Vysvetľuje, že objavenie solárnych plynov vo vzorkách, ktoré neboli vystavené solárnemu vetru je mimoriadne fascinujúci objav. Hoci vedci nedokážu študovať kompozícu Mesiaca priamo, občas sa stane, že sa úlomky družice dostanú až na Zem. V rámci štúdie vedci študovali šesť úlomkov pochádzajúcich z rovnakého meteoritu. Zistili, že meteorit je čadič z lunárnych sopečných plání.
Ako meteorit vznikol?
Meteorit vznikol teda na Mesiaci, keď láva vytekala na povrch. Rýchlo sa ochladila a stuhla, no hneď ju pokryli ďalšie vrstvy bazaltu. Študovaná vzorka teda ležala v bezpečí pred vplyvmi vesmírneho počasia, ktoré predstavujú kozmické lúče alebo solárny vietor. Vzorka nakoniec čakala na náraz asteroidu s Mesiacom. Ten musel byť dosť silný na to, aby čadič uvoľnil a vyslal ho na kolízny kurz so Zemou.
Neprehliadnite
Vedci vzorku študovali pomocou spektometra schopného pozorovať vzácne plyny. Ten sa nachádza na švajčiarskej univerzite ETH Zurich a je jediným svojho druhu. Prostredníctvom neho veci objavili podpis izotopov hélia a neónu. Izotopy vzácnych plynov v úlomkoch meteoritu zodpovedali zloženiu solárneho vetra, no v meteorite sa nachádzali vo väčšom množstve. Konkrétna vzorka však podľa vedcov nebola vystavená solárnemu vetru, preto museli tieto prvky vzniknúť iným spôsobom.
Vo svojej štúdii vedci píšu, že plyny pochádzajú s najväčšou pravdepodobnosťou zo Zeme. Pomer izotopov neónu zodpovedá pomeru, ktorý sa nachádza v hlbinách Zeme už od jej vzniku pred 4.5-miliardami rokov. Tieto plyny síce nie sú dôležité pre život, no ich študovaním môžu vedci zistiť, ako sa im podarilo prežiť formáciu Mesiaca.
Komentáre