Lekári hlásia, že sa im po prvýkrát v histórii podarilo úspešne transplantovať obličku z prasaťa do ľudského tela
Vedci a lekári boli pomocou úpravy génov schopní vypestovať v tele prasaťa obličky, aby boli vhodné na transplantáciu do ľudského tela.
Keď príde reč na transplantáciu orgánov, tak väčšine z nás napadnú darcovské orgány od iných ľudí. Nemusí byť tomu vždy tak. Lekári a vedci z NYU Langone Transplant Institute hlásia prielom v oblasti tohto lekárskeho odboru. Dôvodom je, že sa im podarilo úspešne po prvýkrát v histórii transplantovať obličky z prasaťa človeku pričom orgán fungoval správne. Informuje o tom portál futurism.com s odvolaním sa na The New York Times.
Prasa bolo geneticky upravené, aby mu vyrástli vhodné obličky
Samozrejme, nejednalo sa o bežné prasa, ktoré nájdeme na rôznych poľnohospodárskych družstvách a podobne. Bolo geneticky upravené, aby mu vyrástli obličky, ktoré môže ľudské telo prijať. Rovnako aj samotný pacient, nebol „bežným pacientom“. Dôvodom je, že išlo o pacienta, ktorý vykazoval mozgovú smrť.
Obličky, ktoré boli doslova vypestované v tele prasaťa, potom ako boli odobraté, tak boli pripojené ku krvným cievam pacienta tak, aby boli mimo teľa a to z dôvodu, že lekári pozorovali, či fungujú správne.
„Bolo to lepšie, než si myslím, že sme vôbec očakávali,“ povedal Dr. Robert Montgomery, riaditeľ NYU Langone Transplant Institute, ktorý ďalej dodal: „vyzeralo to ako každá transplantácia, ktorú som kedy urobil od žijúceho darcu. Mnohé obličky zosnulých ľudí nefungujú okamžite a ich spustenie trvá niekoľko dní alebo týždňov. Toto fungovalo okamžite.“
Operácia ako taká je aktuálne vo svete medicíny veľkou udalosťou a predstavuje vedecký míľnik, aj keď s výhradami. Rovnako treba dodať, že sme ešte vcelku ďaleko od toho, aby sme mohli takto vypestované obličky v tele zvieraťa začať používať pri transplantáciách do toho ľudského teľa. Dôvodom je, že vieme o nich ešte stále málo. Odborníci sa totiž obávajú, že telo pacienta môže nakoniec odmietnuť novú obličku, pretože k dlhodobému odmietnutiu orgánu môže dôjsť aj pri dobre zladených darcovských orgánoch, uviedol Dr. David Klassen, hlavný lekár United Network for Organ Sharing, povedal pre NYT.
Lekári a vedci preto budú musieť získať viac informácií o dlhovekosti orgánu. Minulosť totiž ukázala, že medzidruhová transplantácia orgánov, známa aj ako xenotransplantácia, bola v minulosti do značnej miery neúčinná pri dlhodobom udržiavaní ľudského teľa pri živote. Mnohí preto považujú technológiu úpravu génov za kľúčovú, aby sme mohli transplantácie tohto typu pokladať za úspešné.
Neprehliadni
Komentáre