Krvavá realita stredovekého boja: Križiaci počas bitky o Sidon zomreli brutálnym spôsobom
Masový hrob neďaleko hradu pri meste Sidon vedcom odhalil zranenia, ktorými si mladí križiaci prešli.
Historické texty prezrádzajú veľa o tom, ako žili a umierali križiaci, no našlo sa len málo masových hrobov, ktoré vznikli po bojoch v danom období. Vedci z Borunemouth University vo svojom výskume študovali ostatky objavené neďaleko hradu Sidon.
Križiacke výpravy boli sériou konfliktov medzi kresťanmi a neveriacimi a kacírmi. Najznámejšie sú výpravy do Jeruzalema a Svätej zeme, kde bojovali proti moslimom. Križiaci sa počas týchto výprav riadili myšlienkou oslobodenia Kristovho hrobu z rúk neveriacich. Prvú križiacku výpravu vyhlásil pápež Urban II. 27. novembra 1095.
Cieľom prvej križiackej výpravy bolo dobyť Svätú zem a oslobodiť pre kresťanov posvätné miesta z rúk moslimov. To sa výprave nakoniec podarilo a vznikli križiacke štáty, ktoré sa udržali vo Svätej zemi približne 200 rokov.
Ponúkajú nové informácie o tom, ako križiaci v 13. storočí viedli boje, aké taktiky používali, aké zranenia utrpeli a ako zaobchádzali s padlými. Hrad Sidon sa križiakom podarilo dobyť v roku 1110, krátko po prvej výprave. V druhej polovici 13. storočia však ich sila klesla a robilo im problém udržať hrad aj mesto.
Brutálne boje
Ostatky identifikovali ako príslušníkov križiackeho rádu na základe európskych opaskov a mince, ktoré objavili v jednom z hrobov. Ich identitu následne potvrdila aj DNA analýza. Výskumníci potvrdili, že časť kostí patrila mužom z Európy, zatiaľ čo iná patrila potomkom križiakov, ktorí sa v Svätej zemi oženili s tamojšími ženami. Dokopy našli telá 25 vojakov.
Neprehliadnite
Historické texty prezrádzajú, že Sidon padol dvakrát, raz v roku 1253 a následne v roku 1260. Predpokladá sa, že ľudia v hroboch umreli počas jedného z týchto útokov. Niektorí umreli počas úteku. Rany na zadnej časti tela naznačujú, že ich útočník sekol mečom počas toho, ako sa snažili z boja utiecť. Ďalší mali rany na zadnej časti krku, čo značí možnú popravu po boji.
„Všetky ostatky patrili buď tínedžerom alebo mladým mužom. Predpokladáme, že všetci bojovali v bitke o Sidon,“ vysvetľuje Richard Mikulski, ktorý sa podieľal na analýze ostatkov.
Poloha tiel naznačuje, že ich útočník nechal nejaký čas rozkladať sa a až potom ich hodil do jamy. Na niektorých telách sa objavili známky po požiari. Predpokladá sa že v tom čase sa vo Svätej zemi nachádzal aj kráľ Ľudovít IX. Podľa historických textov po bitke navštívil mesto Sidon a osobne pomáhal s pochovávaním padlých vojakov. Či to tak aj naozaj bolo však štúdia nedokázala potvrdiť.
Počas križiackych výprav zahynulo na oboch stranách obrovské množstvo ľudí. Výpravy sa vyznačujú množstvom známych bitiek, no nájsť hroby vojakov je pre vedcov mimoriadne vzácne. Štúdia ostatkov im však dokáže prezradiť brutálnu tvár vojny počas obdobia stredoveku.
Komentáre