Útočník si nevyberal, koho zabije: Najstarší masový hrob prináša hrôzostrašný príbeh

V Chorvátsku archeológovia objavili masový hrob, ktorý by mohol byť najstarším, aký sme doteraz objavili.

masovy hrob titulka
Zdroj: Wikimedia (董辰兴)

Archeológovia objavili už niekoľko masových hrobov. V niektorých ležali kostry mužov, ktorí umreli v boji, inokedy našli hrob rodiny, ktorá bola z nejakého dôvodu popravená. Naprieč históriou však môžeme nájsť aj konflikt medzi dvoma komunitami, ktoré sa buď z toho, alebo onakého dôvodu nezhodli. Nedávny objav však prináša masový hrob, z ktorého naskakuje husia koža.

Vedci z University of Wyoming totiž našli stopy najstaršieho masového hrobu, ktorý je s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom zabíjania hlava-nehlava. Hrob je starý viac ako 6-tisíc rokov a nachádza sa v Chorvátsku. Objavené ostatky vedcom prinášajú brutálny pohľad na druh systematického násilia a nevylučuje sa ani to, že telá v hrobe mohli byť popravené. Dokopy objavili v hrobe 41 tiel.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
V Chorvátsku objavili pravdepodobne najstarší masový hrob
Zdroj: University of Wyoming

„Tento masový hrob je najstarším prípadom masového vraždenia, aké sme objavili. V tomto prípade si vrah alebo skupina vrahov nevyberali a zabili naozaj každého,“ vysvetľuje James Ahern, profesor z University of Wyoming.

Vysvetľuje, že objav tohto hrobu sa bije s predstavou o prvých poľnohospodárov žijúcich ku koncu doby kamennej a začiatkom doby bronzovej. Predpokladalo sa, že títo predkovia žili v malých dedinách alebo spoločenstvách. DNA analýza naznačuje, že v masovom hrobe sa nachádzalo len pár príbuzných. Nielenže útočník nerozlišoval koho zavraždil, no svoj čin vykonal na oveľa väčšej lokálnej populácii, než mala v tej dobe existovať. Predchádzajúce výskumy odhalili aj stopy väčších populácií, no tie žili až tisíc rokov neskôr.

Príčina násilia

Výskumníci zároveň vylučujú možnosť, že by bol masový hrob výsledkom konfliktu medzi mužmi. Útočník pohlavie nerozlišoval, pretože počet mužov a žien v hrobe bol približne rovnaký. Zo 41 ostatkov malo až 13 zranenia lebky. Vedci podotýkajú, že v prípade ostatných tiel nepoznajú presnú príčinu smrti, no nepredpokladajú, že by umreli pokojnou smrťou.

„Drvivá väčšina útokov nezanecháva jasné stopy. Obete mohli byť uškrtené, ubité na smrť, ubodané, alebo porezané. Nevylučuje sa žiadna príčina smrti, ktorá nezanecháva stopy na kostiach,“ vysvetľuje Ahern.

Vedecký tím nevylučuje, že príčinou násilia mohli byť klimatické zmeny. Keď sa podnebie zmení, vzniká množstvo nových ťažko predvídateľných faktorov. Zvieratá sa presúvajú inam, no zároveň je ohrozený aj zdroj potravy, ktorý v tomto prípade predstavovalo poľnohospodárstvo. Nedostatok jedla alebo vody, môže podnietiť násilné správanie. Niektoré komunity sa rozhodnú, že sa pokúsia privlastniť si majetok inej komunity, čomu vo väčšine prípadov predchádzalo násilie.

Ďalším možným faktorom mohla byť populačná expanzia. Podľa Aherna často môže viesť k spotrebe zdrojov, ktoré má určitá komunita k dispozícii. Riešenie následne hľadajú v násilí a pokusoch o prevzatie iného teritória.

Prihlás sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre