Je to oficiálne: Venuša predsa len má kyslík! Astronómom sa ho podarilo identifikovať po prvýkrát v histórii!
Venuša je známa ako pekelná planéta, no vedci už v minulosti uvažovali o tom, či sa na nej nenachádza život.
Planéty Venuša a Zem sa častokrát popisujú ako “dvojičky” hoci na prvý pohľad by ste podobnosti medzi nimi našli len márne. Aj napriek tomu, že je jedna rajom pre život a druhá nemá ďaleko od pekla, je toto označenie opodstatnené.
Obe planéty totiž vznikli v rovnakom čase, majú podobnú veľkosť a aj kompozíciu. Tam však podobnosti končia. Venuša je planétou, ktorú pokrýva hustá atmosféra zložená primárne z oxidu uhličitého, vodíka a iných stopových plynov.
Výskumníci z Univeristy of Stuttgart však objavili ďalšiu podobnosť medzi venušou a Zemou, pričom túto podobnosť môžeme právom zaradiť medzi významnejšie. Výskumníkom sa po prvýkrát podarilo priamo zaznamenať stopy kyslíku na dennej a nočnej strane Venuše. Svoju štúdiu založili na dátach, ktoré poskytlo observatórium SOFIA.
Autori štúdie vysvetľujú, že v atmosfére Venuše sa môžeme stretnúť s dvoma mimoriadne silnými prúdeniami vzduchu. Prvý prúd leží vo výške tesne pod 70 km a fúka v smere proti rotácii planéty. Druhý sa nachádza vo výške vyššej ako 120 km a fúka v smere rotácie planéty. Astronómovia zistili, že medzi týmito dvoma vrstvami existuje ešte jedna, zložená prevažne z atomárneho kyslíku. Na rozdiel od normálneho molekulárneho kyslíka sa skladá z jednotlivých atómov.
Vedci predpokladajú, že tento kyslík vzniká vďaka ultrafialovému žiareniu Slnka. To v atmosfére rozkladá oxid uhličitý a oxid uhoľnatý na atomárny kyslík a iné produkty. Predchádzajúce metódy odhalenia kompozície atmosféry Venuše používali nepriame metódy. Spoliehali sa na merania iných molekúl v spojení s rôznymi fotochemickými modelmi.
Neprehliadnite
Kyslík v atmosfére Venuše
V rámci novej štúdie sa však vedcom podarilo po prvýkrát priamo odhaliť atómy mimoriadne reaktívnej formy kyslíku v atmosfére Venuše. Vykonať tieto pozorovania ale nebolo podľa autorov vôbec jednoduché. Planétu mohli pomocou observatória SOFIA pozorovať len 20 minút po dobu troch dní, pričom sa Venuša nachádzala len kúsok nad horizontom. Vďaka mimoriadne citlivým nástrojom sa však vedcom podarilo vytvoriť mapu distribúcie kyslíku v atmosfére planéty.
Atomárny kyslík vedci merali v úzkom frekvenčnom pásme okolo 4,74 terahertzov, čo zodpovedá vlnovej dĺžke 63,2 mikrometrov. Atomárny kyslík v atmosfére Venuše túto formu radiácie absorbuje.
“Podarilo sa nám dokázať, že množstvo kyslíka na dennej strane Venuše klesá s úbytkom solárnej radiácie. Na nočnej strane planéty sme pozorovali nárast v jeho koncentrácii, čo môže byť zapríčinené veternými prúdmi,” tvrdí Heinz-Wilhelm Hubers, jeden z autorov štúdie.
Teplota atomárneho kyslíka sa pohybuje okolo -120 na dennej strane, do -160 stupňov Celzia na nočnej strane. Táto informácia naznačuje vedcom, že vrstva kyslíka môže ležať vo výške približne 100 kilometrov. Jeho koncentrácia je približne desaťkrát nižšia ako v atmosfére Zeme.
“Meraním týchto jasných rozdielov môžeme lepšie pochopiť, prečo sa “dvojičky” Zem a Venuša vyvinuli tak odlišným spôsobom,” vysvetlil Bernhard Schulz, zástupca riaditeľa misie SOFIA.
Viac o planéte Venuša môže prezradiť aj nadchádzajúca misia DAVINCI. Vesmírne agentúry prejavili o túto planétu opätovný záujem po objavení stôp fosfánu v jej atmosfére, látke ktorá sa môže spájať so životom.
Komentáre