Je liečba mozgových ochorení na dosah ruky? Vedci hovoria o nahradzovaní starých a poškodených buniek novými
Autori novej štúdie popisujú, ako dokážu nové mozgové bunky nahradiť staré a nefunkčné bunky a ako by to mohlo pomôcť v prípade určitých mozgových ochorení.
Neurodegeneratívne ochorenia sa môžu prejavovať škálou rôznych symptómov, medzi ktoré možno zaradiť zmeny nálad, zábudlivosť, nekontrolovateľné pohyby alebo stratu pamäti. Ide o ochorenia spôsobené tým, že bunky centrálnej nervovej sústavy prestávajú pracovať a umierajú.
Výskumníci z University of Copenhagen vysvetľujú, že veľké množstvo chorôb v tejto kategórii sa vyznačuje aj stratou podporných buniek, ktoré sa nazývajú gliálne bunky. Liečba a štúdia takýchto ochorení je mimoriadne náročná, pretože ide o ochorenia ľudského mozgu. Autori novej štúdie však v práci dokázali, že choré a staré mozgové bunky môžu nahradiť novými, čím by teoreticky mohli pomôcť vrátiť mozgu stratené funkcie.
„Keď implantujeme zdravé ľudské gliálne bunky do mozgu myší, ktorý je plný chorých buniek, zistíme, že zdravé prekonávajú choré bunky. Viac nás však prekvapilo, keď sme zistili, že mladšie bunky nahrádzajú tie staršie, keď ich transplantujeme do inak zdravého mozgu. Tento objav otvára dvere k využitiu transplantácie gliálnych buniek v širokom spektre prípadov chorôb, ktoré sa vyznačujú staršou populáciou gliálnych buniek,“ vysvetľuje Steve Goldman, jeden z autorov štúdie.
Gliálne progenitorové bunky (pozn. redakcie: Progenitorové bunky sú typ buniek, ktorý sa môže špecifikovať na iné bunky, napr. kmeňové bunky) môžu vytvoriť astrocyty, podporné bunky ktoré chránia a dodávajú kyslík a živiny neurónom. Zároveň sa starajú o čistenie škodlivých substancií. Experiment sa síce odohrával v mozgu myší, no výskumníci použili ľudské bunky v živom a dospelom mozgu. Tvrdia, že výsledky ich práce teda možno uplatniť aj na ľudský mozog.
Liečba niekoľkých mozgových chorôb
Rovnaký pozitívny efekt pozorovali vedci keď pracovali s chorým mozgom a keď pracovali so síce zdravý mozgom, no starými gliálnymi bunkami.
„Transplantovali sme zdravé ľudské bunky do mozgu myši, ktorý sme „poľudštili“ ľudskými gliálnymi bunkami s Huntingtonovou chorobou. V tomto prípade zdravé bunky prekonali a nahradili choré gliálne bunky. Pozorovali sme že zdravé bunky vyhubili populáciu chorých buniek,“ tvrdí Goldman.
Keď rovnaký proces pozorovali aj v prípade zdravých, no starých buniek, zistili, že nejde len o to, že zdravé bunky pracovali lepšie ako choré. Uplatnenie pozorovaného princípu je oveľa širšie. Vedci by podobnou metódou mohli adresovať aj iné ochorenia prejavujúce sa chorou alebo starou populáciou gliálnych buniek.
Neprehliadnite
Potenciálne by mohli vedci bojovať s ochoreniami ako skleróza multiplex, Huntingtonova choroba, ALS a niektorými variantmi genetickej schizofrénie. Autori štúdie v práci prinášajú základy, na ktorých by mohla budúca liečba stáť. Hoci liek zatiaľ nemáme v rukách, potenciálna liečba nie je podľa vedcov až tak vzdialená. Momentálne sa už uvažuje o klinických testoch, v ktorých by preskúmali efektivitu metódy na troch odlišných mozgových ochoreniach. Najväčšou komplikáciou je záruka dlhodobej bezpečnosti. Autori na záver dodávajú, že relevantné dáta by mali mať v rukách za rok a pol.
Komentáre