Fenomén El Niño môže vysúšať južnú hemisféru planéty, varuje štúdia: Zmeny však ovplyvnia celý svet!

Autori novej štúdie poukazujú na to, že dôsledkom globálneho otepľovania si už možno všímať výrazné zmeny klimatických vzorcov.

planeta zem
Zdroj: FoxPictures / Shutterstock.com

Zem je tvorená približne 70% z vody, no z toho len jedno percento tvorí pitná voda slúžiaca nielen nám, ale aj rastlinám a iným živočíchom.  

Ako píše portál The Conversation, zvyšok predstavujú oceány, horniny alebo polárne ľadovce. Dnes prechádzame globálnym otepľovaním a distribúcia toho jedného percenta pitnej vody je dôležitejšie, než kedykoľvek predtým. V tomto smere výskum dokázal, že južná hemisféra Zeme sa vysúša viac ako severná už posledných dvadsať rokov.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Autori štúdie predpokladajú, že za týmto javom stojí fenomén El Niño, ktorý sa objavuje každých pár rokov, keď je oblasť východného Tichého oceánu teplejšia než je zvykom. V rámci novej štúdie autori pracovali so satelitnými dátami a meraniami riečnych prúdov. To dovolilo výskumníkom vypočítať dostupnosť vody.  

Dostupnosť vody znamená rozdiel medzi vodou, ktorá sa na pevninu dostala prostredníctvom dažďa a vodou, ktorá sa z pevniny vyparila alebo ju absorbovali listy rastlín. Výskumníci v rámci štúdie zistili, že južná hemisféra má väčší vplyv na globálnu dostupnosť vody než severná hemisféra, hoci sa na nej nachádza len štvrtina globálnej pevniny. Pre potreby výskumu vedci nepočítali s Antarktídou.  

Analýza ukazuje, že v oblasti Južnej Ameriky, väčšiny Afriky a centrálnej a severozápadnej Austrálie dochádza k výraznému poklesu dostupnosti pitnej vody. Niektoré regióny, napríklad južná časť Južnej Ameriky, budú mať k dispozícii viac vody. Čo sa týka severnej pologule, tam je podľa autorov štúdie dostupnosť vody v rovnováhe. Čo sa ale môže stať, ak južná pologuľa vyschne rýchlejšie ako tá severná?  

Zmeny budú globálne

Autori varujú, že čo sa deje na juhu, to postihne aj sever. Kľúčom je v tomto prípade to, ktoré regióny pocítia najviac vysušovania. Do ohrozenia sa dostáva napríklad Amazonský dažďový prales, hlavný regulátor globálneho podnebia. Nehovoriac že je domovom pre mnohé domorodé komunity a živočíšne druhy.

Vysušením dažďového pralesa sa zníži vegetácia a zvýši sa riziko požiaru. Tým pádom čelia ohrozeniu domorodé komunity v lese. Požiarom by sa zároveň uvoľnilo gigantické množstvo oxidu uhličitého, v miliardách ton. Južná Amerika je zároveň hlavným poľnohospodárskym exportérom cukru, mäsa, kávy a ovocia. Ak sa zmení množstvo vody v tomto regióne, ovplyvnená by bola globálna potravinárska sféra.  

Oblasť severozápadnej Austrálie je z hľadiska ľudského osídlenia relatívne prázdna divočina, no nájdeme tu množstvo rastlinných a živočíšnych druhov. Už teraz hrozí, že ďalšie otepľovanie by teploty v týchto oblastiach potiahlo až na 35 stupňov Celzia. Vysušením Austrálie by sa naprieč kontinentom prehnala kaskáda zmien, ktorá by nepochybne neminula ani najväčšie mestá.  

Výskumníci však upozorňujú, že rovnako ako s inými aspektami klímy, aj tu je náročné predpovedať v akej škále sa prejavia. Všímajú si však výrazné zmeny v klimatických vzorcoch. Autori štúdie poukazujú na to, že počas udalostí El Niño môže naozaj dôjsť k zníženiu dostupnosti vody naprieč južnou pologuľou.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre