SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Aký je najlepší mix oceánov a pevniny, aby bola planéta obývateľná?

Ak sa pozrieme na našu Zem, všimneme si určitý pomer pevniny a vody. Ten môže byť dôležitejší, než sa predpokladalo.

Voda je nevyhnutnou látkou pre život, ako ho poznáme, no môže mať planéta až príliš veľa vody? Ak sa pozrieme na povrch Zeme, uvidíme že je zo 71% tvorený oceánmi a 29% pevninou. Portál Universe Today vysvetľuje, či je tento pomer výnimočný, alebo by mohol život vzniknúť aj pri iných podmienkach.

Aby sa mohla planéta považovať za obývateľnú, musí spĺňať oveľa viac podmienok, ako mať na povrchu vodu. Dôležitou je tektonická činnosť, vhodná kompozícia, prítomnosť magnetosféry a vhodná vzdialenosť od hviezdy. Vedci zatiaľ nemajú jasný obraz o tom, čo robí planétu obývateľnou. Ak pátrajú po vhodných svetoch za hranicou našej sústavy, spoliehajú sa primárne na obývateľnú zónu, teda vhodnú vzdialenosť od hviezdy, okolo ktorej planéta obieha.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Zistiť či sa planéta nachádza v obývateľnej zóne je mimoriadne jednoduché aj na obrovské kozmické vzdialenosti. Zistiť ďalšie charakteristiky je ale oveľa náročnejšie. Nová štúdia sa však zameriava na pomer súše a oceánov a jeho úlohu pri obývateľnosti určitej planéty. Za vedeckou prácou stojí dvojica vedcov z inštitútu Potsdam a inštitútu pre výskum vesmíru v Berne.

Autori štúdie vysvetľujú, že tektonické platne hrajú dôležitú úlohu pri udržiavaní pomeru pevniny a oceánov. Keď tektonické platne klesajú späť do zemského plášťa, na hraničných bodoch sa vytvára nová oceánska kôra. Tá zabezpečuje, aby bol pomer pevniny a vody relatívne konzistentný. Ak sa tento pomer nemení, konzistentné ostávajú aj ďalšie faktory, ktoré prispievajú k obývateľnosti planéty.

Odlišné podmienky

Ak by Zem mala o niečo viac pevniny, kontinenty by boli s najväčšou pravdepodobnosťou chladné a vysušené púšte. Za takýchto podmienok by sa nevyvinula bohatá biosféra, ktorá by zásobovala atmosféru kyslíkom. V opačnom prípade, ak by Zem mala oveľa viac vody, kontinenty by sa nezvetrávali a tým pádom by sa živiny nedokázali rozložiť po celej planéte. Výsledkom je opäť planéta, ktorej biosféra nie je dostatočne veľká na to, aby vznikla atmosféra bohatá na kyslík.

Bez dostatočného množstva kyslíku by zároveň nemohol vzniknúť ani komplexný život a ešte bohatšia biosféra. Zo štúdie teda jasne vyplýva, že tektonická činnosť Zeme má výrazný dopad na obývateľnosť planéty. Množstvo faktorov však vedci nedokážu do simulácií zahrnúť, pretože sa na nich vedecké komunita nevie zhodnúť. Neexistuje dostatočné množstvo silných dôkazov, ktoré by nám odhalili záhady tektonických platní.

Nezodpovedanou otázkou ostáva, či aj na planétach mimo našej sústavy môžu prebiehať procesy, ktoré by viedli k vytvoreniu ideálneho pomeru pevniny a vody. Ak by vo vesmíre existovala planéta s veľkosťou Zeme a rovnakou energiou od svojej hviezdy, dokázala by vytvoriť rovnaké podmienky ako naša planéta?

Štúdia z roku 2015 odhalila, že planéty okolo červených trpaslíkov, najrozšírenejšieho typu hviezdy v Mliečnej dráhe, sú vo väčšine prípadov buď celé pokryté vodou alebo majú oveľa menej pevniny ako naša Zem.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close