Čo by sa stalo, ak by dinosaury nevyhladil asteroid? Stala by sa z nich inteligentná civilizácia?
V 80. rokoch minulého storočia sa objavil zaujímavý koncept Dinosauroida, inteligentného tvora, ktorý pripomína človeka.
Pred približne 66-miliónmi rokov do Zeme narazil asteroid, ktorý ukončil vládu dinosaurov a pripravil o život väčšinu existujúcich živočíšnych druhov. Predpokladá sa, že po náraze rovnajúcom sa sile 10-miliárd atómových bômb zmizlo z povrchu Zeme až 90% živočíšnych druhov. Keď sa situácia ukľudnila, všetky dinosaury, až na pár druhov vtákov, vymreli. Len pre zaujímavosť, dinosaury vládli našej planéte približne 165-miliónov rokov.
Portál The Conversation tvrdí, že táto gigantická katastrofa bola dôvod, prečo sme mohli vzniknúť my, ľudia. Dopad asteroidu Chixulub sa podarilo prežiť niekoľkým cicavcom vrátane protoprimátov, z ktorých sa postupom času vyvinuli naši predkovia a neskôr aj my. Lenže čo ak by nás asteroid minul a žiadna katastrofa sa neodohrala?
Skúste si predstaviť Zem, po ktorej by namiesto človeka kráčali vyspelé plazy. Tie by založili vlastnú civilizáciu, vydali sa na Mesiac a snažili sa objaviť podstatu vesmíru. Tento hypotetický scenár znie bláznivo, no vedci aj pomocou neho premýšľajú nad tým, či je vývoj inteligentného života dielom náhody alebo je nevyhnutný.
„Mozgy, nástroje, jazyk a veľké sociálne skupiny z nás robia dominantný druh planéty. Na siedmich kontinentoch žije 8 miliárd Homo sapiens. Podľa hmotnosti je ľudí viac ako všetkých voľne žijúcich zvierat.“
Ľudia vo svojej podstate zmenili tvár väčšej časti našej planéty, aby sme sa uživili a naplnili naše potreby. Na to, aby sme sa ale dostali kde sme dnes, sme sa museli vyvíjať.
V 80. rokoch minulého storočia prišiel paleontológ Dale Russell so zaujímavým myšlienkovým experimentom. V rámci neho si predstavil mäsožravého dinosaura, ktorý sa vyvinul v inteligentnú bytosť schopnú používať nástroje. Takýto scenár nie je úplne nemožný, no vysoko nepravdepodobný. Evolúcia totiž nie je zázračná sila, ktorá dokáže na dostatočne dlhej škále urobiť zo slimáka raketového vedca.
Neprehliadnite
Evolučné hranice
Viacerí experti predpokladajú, že aj evolúcia má svoje hranice, ktoré ovplyvňujú smer vývoja živočíchov. Hlavným faktorom je biológia určitého tvora. To ako živočích začína ovplyvňuje aj to, ako skončí. No vedci nevylučujú takú možnosť, že by sa z dinosaurov „stali“ bytosti podobné nám, no zároveň hovoria, že je to veľmi málo pravdepodobné.
„Nie je to nemožné, ale je to nepravdepodobné. Biológia zvieraťa obmedzuje smer jeho vývoja. Váš počiatočný bod obmedzuje vaše koncové body.“
Napríklad taký brontosaurus vážil 30 až 50 ton a dĺžka jeho tela dosahovala 30 metrov. Len pre porovnanie, Slon indický váži 2,6 – 5 ton. V dĺžke má od 5,5 do 6,5 m a vyrastie do výšky okolo 2,5 až 3,5 m. Obrovská veľkosť a váha sa naprieč evolučnou históriou dinosaurov objavila niekoľkokrát. Ich telá boli gigantické, no naprieč evolučnou históriou sa mozog dinosaurov nejak výrazne nezväčšoval. Od prvých dinosaurov trvalo približne 80-miliónov rokov, než sa objavil Tyrannosaurus rex, ktorý už mal o niečo väčší mozog, no stále to nebola výhra. Napríklad taký mozog T. rexa vážil len 400 gramov. Mozog Velociraptora vážil 15 gramov. Priemerný ľudský mozog váži 1,3 kilogramu.
„Dinosaury vykazovali v priebehu času slabý trend smerom k zväčšeniu veľkosti mozgu.“
Niektoré druhy sa však vyznačovali komplexným sociálnym správaním. Žili v stádach a vyvinuli sa im špeciálne rohy, ktorými buď bojovali alebo slúžili na „ozdobu“. Rovnako treba povedať, že aj dinosaury podobne ako ľudia, žili v najrôznejších podmienkach. No ani dinosaury žijúce v najdrsnejších prostrediach sa nestali „lepšie zmýšľajúcimi“. Počas ich existencie, možno si vyvinuli o niečo lepší mozog, ale existuje len málo dôkazov, že by boli géniovia alebo niečo podobné. Dnes sa za potomkov dinosaurov považujú vtáky. Vrany a papagáje majú komplexné mozgy, vedia používať nástroje a aj počítať. To však neznamená, že by sa tak vyvinuli aj dinosaury.
Neznamená to ani to, že zmiznutie dinosaurov umožnilo vznik človeka. Evolúcia je komplikovaná vec a odborníci vysvetľujú, že človek sa do dnešného bodu dostal kombináciou vhodných možností a istej dávky šťastia. V Afrike sa prvé primáty vyvinuli v inteligentnejšie tvory a po 6-miliónoch rokov vznikol Homo Sapiens – moderný človek. Na iných miestach sa však primáty vyvíjali v ďalšie druhy primátov.
Komentáre