Technologicky vyspelá spoločnosť sa rozhodla zničiť samu seba. Je fascinujúce a zároveň desivé to sledovať
Planéta sa nachádza v kritickom bode, no mali sme viac ako 45 rokov na to, aby sme s tým niečo urobili.
Svetoví lídri počas Konferenciu OSN pre klimatické zmeny COP27, ktorá sa odohrala v Egypte, prijali rozhodnutia, ktoré boli pre mnohých sklamaním. Témou bolo globálne otepľovanie, ktoré už trieska na dvere a so sebou prináša nový svet, v ktorom budú mať ľudia problém prežiť. Jedným z hlavných záverov tejto konferencie bolo vytvorenie a sfunkčnenie fondu, ktorý by reagoval na škody spôsobené globálnym otepľovaním.
„Organizácie Spojených národov o zmene klímy COP27 sa dnes uzavrela prelomovou dohodou o poskytnutí financovania „straty a škôd“ zraniteľným krajinám ťažko postihnutým klimatickými katastrofami.“, uviedla organizácia v súvislosti s vytvorením fondu.
Krajiny zároveň prijali balík rozhodnutí, ktoré potvrdili svoj záväzok obmedziť nárast globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Je to ale dostatok?
Už minulý rok experti varovali, že máme poslednú šancu zabrániť globálnemu otepľovaniu, no tohtoročná správa OSN o zmene klímy priniesla oveľa temnejší scenár. Aj keby všetky krajiny na svete splnili svoje ciele zníženia emisií, aj tak sa podnebie našej planéty oteplí o 2,5 °C, čo je katastrofické. Experti dúfali že nám pandémia pomôže odpútať sa od závislosti na fosílnych palivách, no po otvorení hraníc sa situácia ešte viac zhoršila, informuje portál The Conversation.
Viacerí vedci si hroznú situáciu uvedomujú, no zároveň si neodpustia poznamenať, že je priam fascinujúce, ako sa technologicky vyspelá civilizácia uvedomujúca si svoju situáciu, napriek všetkému rúti do katastrofy.
„Je to ako sledovať haváriu vlaku v spomalenom zábere. Klimatológovia už desaťročia varovali pred rastúcimi emisiami skleníkových plynov,“ píše The Conversation.
Svetoví lídri vedeli o blížiacej sa hrozbe viac ako desať rokov predtým, než sa téma globálneho otepľovania po prvýkrát spomenula na verejnosti. Podľa dostupných informácií už v roku 1977 vedel americký prezident, Jimmy Carter, o možnosti katastrofického globálneho otepľovania. Pozrime sa na situáciu o 45 rokov neskôr a zistíme, že ľudstvo pre svoju záchranu nespravilo nič.
Neprehliadnite
Rútime sa oproti katastrofe
Priemysel fosílnych palív sa spolieha na koalíciu korporátnych a politických subjektov, ktorým záleží na ekonomickom raste vystavanom na spaľovaní fosílnych palív. Vďaka ich vplyvu akákoľvek legislatíva, obmedzujúca fosílne palivá a uhlíkové emisie, postupuje slimačím tempom. Environmentalisti, ktorí žiadajú o zastavenie ťažby fosílnych palív sa častokrát stretávajú s útokom médií a politických osobností. Podľa nich sa snažia „narušiť spôsob nášho života“.
Existuje riešenie, no to si vyžaduje drastické zmeny a zároveň aj pokles najsilnejších ekonomík sveta. Cieľom tohto poklesu je systematické znižovanie ekonomiky, až kým sa nedostane do bodu, kedy môže fungovať v rámci možností, ktoré nám ponúka planéta. Pokles ekonomiky v tomto prípade zahŕňa obmedzenie ťažby fosílnych palív, menej pracovných hodín a záruku práce, ktorá ponúka mzdu, z ktorej sa dá vyžiť.
Viacerí experti poukazujú na to, že riešenie globálneho otepľovania si vyžaduje zmeny v právnych systémoch, ktoré by zmenili celé fungovanie systémov. Mnohí veria, že ekonomika môže rásť aj v prípade, že naša Zem umiera, čo jednoducho nie je pravda. Situácia sa aj naďalej zhoršuje a nám dochádza čas. Otázka je, do akej miery necháme globálne otepľovanie postúpiť, než sa pokúsime s ním niečo urobiť a či už v tom momente nebude neskoro na záchranu.
Komentáre