SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

WASP-39 b môže byť Zemi podobná viac, než sme si mysleli: Webb bližšie popisuje chémiu atmosféry planéty

Astronómovia ostali v úžase, keď im Webbov vesmír teleskop priniesol najnovšiu várku dát.

Približne 700 svetelných rokov od nás sa nachádza exoplanéta WASP-39 b, ktorú vedci označujú ako horúci Saturn, a to kvôli podobnosti s prstencovou planétou našej Slnečnej sústavy. Na túto planétu sa nedávno pozrel Webbov vesmírny teleskop, najvýkonnejšie observatórium, aké majú vedci k dispozícii. Pozorovania odhalili naozaj detailné zloženie atmosféry tejto planéty.

Na planétu sa už v minulosti pozreli aj iné vesmírne observatóriá, napríklad Hubblov ďalekohľad alebo Spitzerov vesmírny teleskop. Aj im sa podarilo získať nejaké informácie o atmosférickom zložení vriacej planéty, no až Webbov teleskop priniesol širší zoznám atómov, molekúl a dokonca aj známky aktívnej chémie a oblakov, informuje Astrofyzikálne centrum Harvard & Smithsonian.

„Jasnosť signálov odlišných molekúl je niečo pozoruhodné. Čakali sme množstvo podobných signálov, no aj napriek tomu som ostala v úžase, keď som dáta po prvýkrát uvidela,“ vysvetľuje Mercedes López-Morales, astronómka z Astrofyzikálneho centra a jedna z autoriek štúdie.

Webbov vesmírny teleskop odhalil aj to, ako vyzerajú oblaky v atmosfére vzdialených exoplanét. Nejde o hladkú pokrývku celej planéty, no niekoľko rozbitých oblakov. Najnovšie pozorovanie planéty WASP-39 b vedcom opäť raz dokazuje, že Webb je schopný naplniť ich očakávania. Zároveň sú tieto pozorovania dôkazom toho, že si poradí aj s menšími, ale bližšími pevnými planétami v sústave TRAPPIST-1.

Webb opäť naplnil očakávania

Vedci teraz majú v rukách chemické podpisy látok, ktoré nedokázali získať s vesmírnymi observatóriami minulej generácie. Dáta, ktoré získali, menia spôsob, akým skúmame planéty za hranicami Slnečnej sústavy. Medzi nimi je aj úplne prvé odhalenie oxidu siričitého v atmosfére exoplanéty. Táto látka vzniká chemickou reakciou, ktorú odštartuje vysokoenergetické žiarenie domovskej hviezdy. U nás na Zemi podobnými interakciami vzniká ozónová vrstva.

„Objav oxidu siričitého je jasným dôkazom, že fotochémia tvaruje podnebie horúcich Saturnov. Aj podnebie našej Zeme je tvarované fotochémiou, preto sa naša planéta podobá na horúce Saturny viac, než sme si doteraz mysleli,“ hovorí Diana Powell, členka tímu, ktorý objavil oxid siričitý.

Teplota atmosféry sa pohybuje okolo 871 stupňov Celzia, preto sa skladá prevažne z vodíku. Nepredpokladá sa, že by bola planéta obývateľná. Vedci ju prirovnávajú ako k Saturnu, tak aj k Jupiteru, najväčšej planéte Slnečnej sústavy. WASP-39 b sa síce veľkosťou podobá na Jupiter, no hmotnostne je bližšie k Saturnu.

„Pri odhadovanej teplote 871 stupňov Celzia a atmosfére tvorenej prevažne vodíkom sa WASP-39 b nepovažuje za obývateľný.“, hovoria astronómovia.

Aj napriek jej nehostinnému prostrediu, planéta vedcom ukazuje spôsob, ako nájsť život na planéte, ktorá má na to vhodné podmienky. WASP-39 b sa nachádza veľmi blízko k svojej materskej hviezde, osemkrát bližšie než Merkúr pri Slnku. Vedci preto môžu skúmať dopad solárnej radiácie na exoplanéty. Okrem oxidu siričitého našli vedci stopy sodíka, draslíka a vodnej pary, čím sa potvrdili predchádzajúce pozorovania. JWST tiež videl oxid uhličitý vo vyššom rozlíšení, čo poskytuje dvakrát toľko údajov, ako bolo hlásené z predchádzajúcich pozorovaní.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close