Experiment dvojhlavého psa: Neetický experiment sovietskeho doktora, ktorý posunul naše chápanie transplantácií
Vladimir Demikhov sa dnes považuje za otca transplantácie, no k tomuto titulu sa dopracoval zvláštnym spôsobom.
Na svete existuje veľa experimentov, ktoré ukazujú temnú stránku ľudstva. Mnohí pionieri v určitých vedných odboroch začnú v neskorších fázach kariéry hľadať nové „výzvy“ a uchýlia sa k pokusom, pri ktorých tuhne krv v žilách.
Veľká časť populácie stále verí, že sovietsky doktor Vladimir Demikhov bol jedným z nich. Preslávil sa experimentom „dvojhlavého psa“ a hoci tento experiment znie a vyzerá drasticky, Demikhov posunul naše chápanie transplantácie na novú úroveň. Bez neho by sme dnes pravdepodobne nedokázali dať nové orgány pacientom, ktorí ich potrebujú.
Lenže čo presne bol experiment dvojhlavého psa? Demikhov sa transplantácii venoval počas studenej vojny a počas štúdia na Moskovskej univerzite vykonal úspešnú transplantáciu srdca a pľúc na pokusnom zvierati. Demikhov bol špičkou vo svojom odbore a častokrát sa považuje za otca transplantácií. Jeho životnou prácou bolo dokázať, že cudzí organizmus môže byť kompatibilný s telom, do ktorého ho vložili.
Dvojhlavý pes
Na tejto myšlienke sa zakladá aj experiment dvojhlavého psa, jedna z jeho najznámejších prác. Od konca 40. rokov sa intenzívne venoval výskumu transplantácie a došiel k záveru, že krvný obeh jedného živočícha je dostatočne silný na to, aby podporoval ešte jeden cudzí organizmus. V tomto prípade si vybral mozog, pretože ten k funkcii potrebuje veľa krvi a kyslíku.
Demikhov nerozmýšľal nad tým, čo si o jeho experimente bude myslieť verejnosť. Hoci sa k problému postavil zvláštnym spôsobom, experiment vykonal v mene vedy a v snahe pomôcť ľuďom, ktorí potrebujú životne dôležité orgány.
Neprehliadnite
Vo februári roku 1954 vykonal bizarný experiment, počas ktorého transplantoval hlavu psa na telo iného psa. Demikhov mal veľké množstvo kritikov v Sovietskom zväze. Verejnosť považovala jeho experimenty za neetické. V dobe experimentu nebola medicína na takej úrovni, ktorá by vzbudzovala dôveru v to, čo sa Demikhov pokúsil urobiť. Mnohí si mysleli, že sa pokúša o nemožné. Demikhov od roku 1954 do roku 1959 vykonal 24 takýchto transplantácií, pričom posledná sa považuje za najsľubnejší pokus.
Počas posledného experimentu Demikhov vybral Nemeckého ovčiaka a menšieho psa. Nemecký ovčiak mal byť v tomto prípade hostiteľom a menší pes „hlavou“ ktorá sa k jeho telu pripojí. Demikhov amputoval spodnú časť tela menšieho psa a na krku Nemeckého ovčiaka vykonal rez, kde telo neskôr napojil. Následne sa pokúsil rekonštruovať a prepojiť cievy oboch psov.
Operácia trvala tri a pol hodiny a považovala sa za úspech. Po dni zotavovania bol dvojhlavý pes vo výbornej kondícii a údajne sa obom hlavám vrátili všetky zmysly. Dvojhlavý pes prežil len štyri dni kvôli poškodenej žile v krku. Ak by sa žila nepoškodila, podľa Demikhova mohol pes žiť aj 40 dní.
Komentáre