ESO zachytilo „strašidelnú“ hmlovinu, ktorá svojim tvarom pripomína lebku
Ide o výnimočnú hmlovinu, akú sme doposiaľ ešte nevideli
Európske južné observatórium (ESO) uvoľnilo fotografiu „strašidelnej“ hmloviny, ktorá pripomína lebku. Ide konkrétne o hmlovinu, ktorá je od nás vzdialená 1 600 svetelných rokov a nájdeme ju v južnom súhvezdí Cetus. Na tému upozorňuje portál digitaltrends.com.
Planetárna hmlovina NGC 246
Hmlovina sama o sebe je zaujímavá aj inou vlastnosťou, ako je jej výzor. Výnimočnou je aj vďaka neobvyklej konfigurácii hviezd, ktoré sa navzájom obiehajú. K tomuto zisteniu prišli astronómovia ešte v roku 2014. Bohužiaľ však tretiu hviezdu na obrázku nižšie nie je vidno.
„Červený a biely trpaslík obiehajú okolo seba ako pár a vonkajšia hviezda obieha okolo týchto dvoch trpaslíkov vo vzdialenosti asi 1900-krát väčšej ako je vzdialenosť Zeme a Slnka…“ píše ESO, ktoré ďalej dodáva: Aj keď je táto hmlovina známa už celé storočia, až v roku 2014 astronómovia pomocou VLT ESO (pozn. redakcie: Very Large Telescope) zistili, že biely trpaslík a jeho spoločník ukrývajú tretiu hviezdu nachádzajúcu sa v srdci hmloviny… “
Mimochodom, táto planetárna hmlovina sa označuje aj ako NGC 246 a je prvou hmlovinou svojho druhu, ktorú sa nám podarilo zachytiť.
Hmlovinu, ktorú ste mohli vidieť vyššie, zachytil prístroj Very Large Telescope (VLT).
„Tento nový obraz hmloviny pripomínajúce tvar lebky zámerne zachytáva svetlo emitované v niektorých úzkych rozsahoch vlnových dĺžok – tých, ktoré sú spojené s vodíkom a kyslíkovým plynom,“ píše ESO. „Pozorovania svetla emitovaného konkrétnymi prvkami pomáhajú odhaliť množstvo informácií o chemickom a štrukturálnom zložení objektu. Tento nový obraz hmloviny zdôrazňuje, kde je NGC 246 bohatý alebo chudobný na vodík (zobrazený červenou farbou) a kyslík (zobrazený svetlomodrou farbou). “
Planetárna hmlovina ako je táto vzniká, keď hviezda podobná Slnku sa blíži ku koncu života a dramatickým výbuchom odhodí svoje vonkajšie vrstvy naokolo. Tieto vrstvy následne vytvoria okolo hviezdy „bublinu“, ktorá sa zmenší na bieleho trpaslíka (pozn. redakcie: ide o obnažené jadro, ktoré vzniká po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou). V prípade hmloviny NGC 246, zostal biely trpaslík v samom strede hmloviny, kde obieha aj okolo sprievodnej hviezdy, červeného trpaslíka. Červeného trpaslíka na obrázku však nie je možné vidieť, pretože je príliš slabý, ale je relatívne blízko k bielemu trpaslíkovi, iba na 500-násobku vzdialenosti medzi Zemou a slnkom.
Neprehliadni
Komentáre