SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Eso v boji proti Parkinsonovej chorobe? Menšia verzia tradičných protilátok dokáže „preraziť“ hrubú stenu mozgovej bunky

Vedci z inštitútu Johns Hopkins Medicine vytvorili látky, ktoré sa dostanú tam, kam treba a pomôžu rozložiť škodlivé štruktúry.

Špeciálny druhy proteínov, ktorý sa všeobecne označujúce ako protilátky, pomáhajú nášmu imunitnému systému nájsť a vysporiadať sa s cudzími patogénmi. Vedci z inštitútu Johns Hopkins Medicine študujú miniatúrnu verziu protilátok – nanolátky. Tie sa nachádzajú v krvi niektorých zvierat, napríklad žralokov alebo lám. Vedci sa pokúšajú zistiť, či by tieto látky mohli pomôcť pri liečbe autoimunitných ochorení, či rakoviny.

Vo svojom výskume vedecký tím vyvinul nanolátky, ktoré sa dokážu dostať cez hrubú vonkajšiu vrstvu mozgových buniek a rozbiť proteíny spôsobujúce Parkinsonovu chorobu, demenciu s Lewyho telieskami a iné neurodegeneratívne ochorenia, vysvetľuje portál Eurekalert. Nanolátky cielia na proteíny typu alfa-synuclein, ktoré sa spájajú dokopy a blokujú činnosť mozgových buniek. Predchádzajúce výskumy dokázali, že zhluky týchto proteínov vznikajú v žalúdku, či nose a dostať sa môžu až do mozgu.

Parkinsonova choroba sa vo väčšine prípadov spája s poruchami pohybu. Stratou rovnováhy, trasením rúk, či problémámi s chôdzou. Medzi symptómy Parkinsona sa však rátajú aj príznaky, ktoré s chorobou nemajú na prvý pohľad nič spoločné, napríklad depresia. Parkinsonova choroba sa vyskytuje najčastejšie u starších ľudí a častejšie u mužov.

Teória tvrdí, že o proteíny alfa-synuclein by sa mali vedieť postarať aj tradičné protilátky, no tie sa nedokážu dostať cez stenu mozgovej bunky. Vedci preto uvažovali o nanolátkach, teda menšej verzii tradičných protilátok. Ak však vytvoria nanolátku mimo bunky, v jej vnútri nemusí plniť rovnakú úlohu. Vedci im teda museli trochu pomôcť. Vytvorené nanolátky geneticky modifikovali tak, aby ich zbavili chemických väzieb, ktoré sa vo vnútri bunky rozpadajú. Aj bez nich dokázali prežiť a bojovať proti alfa-synucleinom.

Mimoriadny úspech

Pre potreby výskumu vytvorili sedem podobných nanolátok, ktoré spadajú do kategórie PFFNB. Zo všetkých vytvorených nanolátok jedna spĺňala úlohu lepšie ako ostatné. Bola ňou látka PFFNB2. Počas testov sa táto látka viazala na zhluky proteínov a podľa tvrdení vedcov sa vyhýbala monomérom alfa-synucleinu. Monomér označuje jednotlivé molekuly proteínu. Predpokladá sa, že monoméry alfa-synucleinu nie sú pre ľudský mozog škodlivé, práve naopak, zastávajú dôležitú úlohu.

Nanolátka PFFNB2 nedokáže zabrániť vzniku zhlukov proteínu, ale dokáže narušiť už existujúce štruktúry.

„Keď sme PFFNB2 zaviedli do mozgu, dokázal zabrániť zhlukom alfa-synucleinu aby sa rozšírili ďalej do mozgu, presnejšie do regiónu zodpovedného za vnímanie, pohyb, osobnosť a iné vysoké mozgové funkcie,“ vysvetľuje Ramhari Kumbhar, vedúci štúdie.

Dodáva, že štúdiu považuje za úspech. V ďalších krokoch bude vedecký tím študovať účinky PFFNB2 v komplexnejších prostrediach. Vedci veria, že nanolátky by jedného dňa mohli poskytnúť vedcom kľúč k študovaniu neurodegeneratívnych ochorení, prípadne nájsť nové spôsoby liečby týchto chorôb.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close