SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Dve najväčšie a najzáhadnejšie štruktúry v našej galaxii dostali vysvetlenie: Vytvorila ich 100-tisíc rokov dlhá explózia?

V najnovšej štúdií vedci prinášajú viac svetla do záhady bublín Fermi a eROSITA.

Blízko centra našej galaxie, Mliečnej dráhy, ležia dve kolosálne štruktúry. Jedna sa nazýva Fermiho bublina a druhá bublina eROSITA – podľa teleskopov, ktoré ich objavili.

Táto dvojica patrí medzi najväčšie a najzvláštnejšie štruktúry, aké možno v našej galaxii nájsť. Jedna sa rozpína do vzdialenosti 25-tisíc svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Druhá je rovnako veľká, no nachádza sa pod ňou. Galaktická rovina je označenie pre priestor, kde leží väčšina galaktickej hmoty.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Podľa nového výskumu mohli gigantické bubliny vzniknúť počas explózie, ktorá trvala celých 100-tisíc rokov, informuje portál Live Science. Dvojica bublín sa navzájom prekrýva, no ich zloženie je diametrálne odlišné. Fermiho bublina sa skladá z extrémne rýchlych častíc, ktoré astronómovia označujú ako kozmické lúče. Pozorovať ju dokážu len tie teleskopy, ktoré dokážu zachytiť gama lúče.

Bublinu eROSITA je zas tvorená horúcim plynom žiariacim v röntgenovom spektre. Presná príčina ich vzniku je niečo, na čom sa vedci ešte stále nedokážu zhodnúť, no všetci tvrdia, že sú bubliny výsledkom obrovskej explózie, ktorá sa odohrala dávno v galaktickom strede. Viac svetla do tejto záhady prináša nová simulácia, ktorá sa vracia v čase aby určila kedy, kde a ako tieto obrovské bubliny vznikli.

Obrovská explózia

Vedci svoje zistenia publikovali v prestížnom magazíne Nature Astronomy. Štúdia ukazuje, že za vznikom bublín stojí s najväčšou pravdepodobnosťou supermasívna čierna diera v centre našej Mliečnej dráhy. Táto explózia mala trvať celých 100-tisíc rokov a začala sa pred 2.6-miliardami rokov. Explóziu pravdepodobne vyvolala hmota o hmotnosti tisícov Sĺnk, ktorú supermasívna čierna diera pohltila. Následkom toho vznikli dva intenzívne prúdy, skladajúce sa z vysokoenergetických častí. Tie sa pohybovali rýchlosťami blížiacimi sa k rýchlosti svetla a „nafúkli“ obrovské bubliny vytláčaním okolitej hmoty.

Supermasívna čierna diera v centre Mliečnej dráhy sa nazýva Sagittarius A* a dnes je relatívne pokojná, no podľa novej štúdie to tak nebolo vždy. Simulácia naznačuje, že v minulosti bola táto čierna diera zúrivým objektom plným energie, ktorý pohlcoval všetku hmotu, ktorá sa mu dostala do cesty.

„Na to, aby vznikli tak silné prúdy schopné nafúknuť bubliny Fermi a eROSITA, musela mať naša centrálna čierna diera veľký apetít. Predpokladáme že v tej dobe musela pohltiť hmotu, rovnajúcu sa hmotnosti až 10-tisíc našich Sĺnk,“ vysvetľuje Karen Yang, autorka štúdie z National Tsing Hua University.

Predchádzajúce teórie prepájali existenciu bublín s obrovskou supernovou, ktorá sa odohrala blízko galaktického jadra. Nová simulácia je prvou, ktorá sa pokúša sledovať vývoj oboch bublín súčasne a prikláňa sa k teórii, že za ich vznik môže supermasívna čierna diera. Tá slúžila ako urýchľovač častíc a časť hmoty odviedla k pólom, kde vznikli obrovské prúdy vysokoenergetických častíc. Tie vystrelili naprieč galaxiou obrovskými rýchlosťami a postupne zapĺňali obe bubliny.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close